Komitát: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Pozri aj: Wikilinky Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
|||
Riadok 1:
'''(Kráľovský) komitát''' alebo '''hradské španstvo''' alebo '''kráľovská župa''' je v slovenskej historiografii spätné označenie pre prvú fázu administratívnych jednotiek v [[Uhorsko|Uhorsku]], ktorá trvala od konca 10. storočia do 13./14. storočia.
Komitáty (aspoň niektoré) sa ďalej delili na hradné obvody, ich počet ani hranice však nie sú známe. Okrem toho existovali malé, tzv. pohraničné komitáty, ktorých úlohou bola ochrana hraníc, a ktoré zanikli so vznikom [[stolica (územie)|stolíc]]. [[Nitrianske kniežatstvo ]]v roku 1042 pozostávalo vtedy z 9 komitátov.<ref name="Kronika_Slovenska">{{Citácia knihy
}}</ref> Okolo roku 1074 bolo v Uhorsku 45 – 50 komitátov.
Začali vznikať asi už za Gejzu, najneskôr však za Štefana I. V severnej časti Uhorska (teda aj na Slovensku) nadviazali na župy a podobné jednotky [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Uhorsko bolo centralizovaným štátom, ktorý bol rozdelený na kráľovské komitáty spravované hodnostárom. Hodnostárom na čele bol župan menovaný panovníkom, neskôr aj podžupan.
Župan sídlil zvyčajne na hrade, podľa ktorého komitát dostal aj svoje meno.
Komitáty boli jednoducho organizačné jednotky s cieľom spravovať kráľovský majetok (ktorým do 13. storočia bola prakticky celá krajina). Išlo teda o kráľovské jednotky, na rozdiel od [[stolica (územie)|stolíc]], ktoré boli šlachtické jednotky a na rozdiel od [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|žúp]], ktoré boli štátnymi jednotkami.
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Žudel
| meno = Juraj
| titul = Stolice na Slovensku
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1984
| počet strán = 200
| strany = 14
}}</ref>
V [[latinčina|latinčine]] – vtedajšom úradnom jazyku – mal tento útvar veľa rôznych označení, až v 13. storočí sa ustálil názov „comitatus“, odkiaľ pochádza aj slovo komitát. V maďarčine sa pravdepodobne tiež používalo viacero názvov, jeden z nich bol ''megye'' [vyslov: meďe], čo je slovo odvodené zo slovanského ''*medja'' (alebo zo slovenského ''medzä'' či bulharského ''mežda''), ktoré pôvodne v slovanských jazykoch aj maďarčine označovalo (a v slovenčine ako medza a v slovinčine ako meja dodnes označuje) skôr územnú hranicu.
| |||