Fosília: Rozdiel medzi revíziami

Termín '''skamenenina/-lina''' (v najužšom zmysle) má ešte štvrtý význam – je to len fosília, ktorá vznikla presýtením nerastnými[[minerál]]nymi látkami, teda '''skamenením''' (v najužšom zmysle), tzv. fosilizáciou.

Najčastejšie sa zachovávajú tvrdé časti živočíchov: [[zub]]y, [[kosť|kosti]], [[lastúra|lastúry]], zvleky, [[škrupina|škrupiny]] a podobne. Najstaršie známe voľným okom pozorovateľné pozostatky živých organizmov, ale nie fosílie sú [[stromatolit]]y. Sú to vrstvy povlakov siníc, na ktoré prilipol vápnitý kal<ref>Kukal, Z., 1986: ''Základy sedimentologie.'' Academia, Praha, 446 s.</ref><ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>.

Fosilizácia, alebo skamenenie, sú chemické, fyzikálne a diagenetické pochody, ktoré spôsobili premenu organických zvyškov rastlinstva a živočíšstva minulých geologických období a umožnili ich zachovanie až do dnešných čias.

* nahradenie organickej hmoty neorganickou

Fosilizácia je pomerne zriedkavý proces, väčšina organiznovorganizmov sa po smrti rozkladá činnosťou iných organizmov alebo chemickými procesmi. Aby mohla vzniknúť fosília, musia byť splnené dve základné podmienky:

* Aby moholodumretý organizmus fosilizovať, musí byť krátko po smrti prekrytý sedimentom, trvalo zamrznúť alebo sa dostať do prostredia chudobného na [[kyslík]] (napr. dno močiara). Preto frekvencia výskytu fosílie daného druhu môže silne závisieť aj od typu prostredia, v ktorom tento druh v minulosti žil. Dobrým príkladom sú fosílie sladkovodných (hlavne riečnych) rýb, ktorých zvyšky sú vo fosilnom zázname pomerne zriedkavé.