Je úzko spätá s vývinom ľudstva už od rodovej spoločnosti, kde sa rešpektovala len v rámci jedného rodu. V otrokárskej spoločnosti etické princípy dodržiavali iba slobodní ľudia. Etiku je možné pozorovať už v [[starovek]]u vo forme premýšľania o tom, akí majú byť [[človek|ľudia]], ale nevyčlenenú z rámca celkového procesu utvárania sa filozofickej [[reflexia|reflexie]] miesta človeka vo [[svet]]e, ktorý možno sledovať v textoch najstarších literárnych pamiatok jednotlivých kultúrnocivilizačných okruhov – v [[biblia|Biblii]], [[Kniha premien|Knihe premien]] atď.
[[Arno Anzenbacher]] tvrdil, že etika ako filozofická disciplína pochádza od [[Aristoteles|Aristotela]]. Aristoteles prvýkrát použil slovo etika v súvislosti s morálkou. Slovo [[morálka]] konkretizoval až [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]]. Práve od tohto obdobia sa teoretici sporia o to či etika a morálka sú synonymá alebo nie. Väčšina sa však zhodla, že morálka a mravnosť zachytávajú podstatu etiky prostredníctvom hodnotenia.
Za vývin etiky sa považujú jej historické zmeny, počnúc štádiom vzniku, cez [[starovek]]ú, [[stredovek]]ú, [[novovek]]ú až po [[súčasnosť|súčasnú]] etiku.
