Punk rock: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d pravopis |
|||
Riadok 28:
Prvá vlna punk rocku bola agresívne modernistická, snažiac sa dištancovať čo najväčšmi od bombastického a sentimentálneho rocku prvej polovice 70. rokov 20. storočia.<ref name="RMB">Robb (2006), predhovor napísal Michael Bracewell.</ref> Podľa bubeníka skupiny [[Ramones]] [[Tommy Ramone|Tommyho Ramona]], „v raných štádiach bolo množstvo hudby 60. rokov inovatívne a vzrušujúce. Nanešťastie, nastala situácia, že ľudia, ktorí nesiahali ľudom ako [[Jimi Hendrix|Hendrix]] ani po päty, zrazu začali vystrkovať rožky. Onedlho to bolo samé nekonečné, nezmyselné gitarové sólo. Okolo roku 1973 som už vedel, že to čo sa mi žiada, je rýdzi, prostý rokenrol zbavený nánosu tých nezmyslov.“<ref>Ramone, Tommy, "Fight Club", časopis ''Uncut'', Január 2007.</ref> [[John Holmstrom]], zakladajúci redaktor časopisu ''Punk'' spomína ako cítil, že „punk rock proste musel prísť, pretože rocková scéna príliš skrotla, pod pojmom rokenrol sa zrazu mysleli interpreti ako [[Billy Joel]] a [[Simon & Garfunkel]], no pre mňa, ako aj pre iných fanúšikov, predstavoval rokenrol divokú a buričskú muziku.“<ref name="MM">McLaren, Malcolm, [http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5263364.stm "Punk Celebrates 30 Years of Subversion"], BBC News, 18. august 18 2006. Dátum prístupu:2006-01-17</ref> Ako píše kritik [[Robert Christgau]], „bola to subkultúra, ktorá odvážne odmietla politický idealizmus a nezmyselnosť kalifornských flower-power hipíkov.“ <ref>Christgau, Robert, [http://www.robertchristgau.com/xg/bkrev/mcneil-nyt.php "''Please Kill Me: The Uncensored Oral History of Punk'', by Legs McNeil and Gillian McCain" (review)], ''New York Times Book Review'', 1996. Dátum prístupu: 17. január 2007.</ref>
Technická dostupnosť a filozofia DIY (Do it Yourself – Urob si sám) sú v punk rocku vysoko cenené. Medzi rokmi 1972-1975 prispel ku vzniku punk rocku britský krčmový rock, ktorý si vytvoril vlastné zázemie malých podnikov, ako boli rôzne krčmy, kde mohli hrať kapely nezávislé od stredného prúdu.<ref name="Laing, Dave 2015. p. 18">Laing, Dave. ''One Chord Wonders: Power and Meaning in Punk Rock''. PM Press, 2015. str. 18</ref> V prostredí krčmového rocku sa takisto zrodila myšlienka vytvoriť nezávislé nahrávacie spoločnosti, napr. [[Stiff Records]], ktoré vydávali nízkonákladové nahrávky nižšej kvality.<ref name="Laing, Dave 2015. p. 18"/> Krčmové kapely organizovali vlastné menšie turné a v malých nákladoch vydávali svojpomocne svoje nahrávky. V raných dňoch punk rocku táto filozofia DIY ostro kontrastovala k okázalým hudobným efektom a vysokým technologickým nárokom mnohých rockových kapiel zo stredného prúdu.<ref>Rodel (2004), str. 237; Bennett (2001), str. 49–50.</ref> Na hudobnú virtuozitu sa zväčša nazeralo podozieravo. Ako tvrdí Holmstrom, punk rock bol „rokenrol, ktorí hrali ľudia bez poriadnych hudobných zručností, no i tak sa potrebovali vyjadrovať skrz muziku“.<ref name="MM"/> V decembri 1976 anglický [[fanzine]] ''Sideburns'' uverejnil dnes už kultovú ilustráciu troch akordov s titulkom „toto je akord, toto je ďalší a toto je tretí. A teraz môžeš založiť kapelu“.<ref>Savage (1992), str. 280–281. Niektoré zdroje chybne pripisujú túto ilustráciu londýskemu fanzinu ''Sniffin' Glue'' (napr., Wells [2004], str. 5; Sabin [1999], str. 111). Robb (2006) ju pripisuje na vrub fanzinu ''Strangled'' punkovej skupiny [[
Niektoré popredné britské punkrockové skupiny odmietali nielen vtedajší mainstreamový rock a kultúru s ním spojenú, ale dištancovali sa tiež od svojich významých predchodcov: v skladbe „1977“ od [[
Dôležitým aspektom punkovej subkultúry je autenticita—ľudia zaoberajúci sa punkom i oddaní fanúšikovia skupín, ktoré mali značný podiel na vzniku punku, majú sklon považovať niektorých interpretov (a tiež niektorých fanúšikov) za tzv. „pozérov“, čiže ľudí, ktorí predstierajú príslušnosť k subkultúre, ale nevedia nič o histórii, textoch ani posolstvách skupín, ktorých muziku počúvajú. Výskumník Daniel S. Traber tvrdí, že „dosiahnutie autenticity môže byť pri punkovej identite ťažké“; ako ďalej uvádza, s rozvojom punku sa za pozéra začal „považovať prakticky ktokoľvek“.<ref>{{Citácia periodika|strany=30–64 |doi=10.1353/cul.2001.0040 |titul=L.A.'s 'White Minority': Punk and the Contradictions of Self-Marginalization |rok=2001 |priezvisko=Traber |meno=Daniel S. |periodikum=Cultural Critique |zväzok=48}}</ref>
Riadok 39:
Punkrockové skupiny často napodobňujú hudobné štruktúry a aranžmány [[Garage rock|garážového rocku]] 60. rokov.<ref>Murphy, Peter, "Shine On, The Lights Of The Bowery: The Blank Generation Revisited," ''Hot Press'', 12. júl 2002; [[Barney Hoskyns|Hoskyns, Barney]], "Richard Hell: King Punk Remembers the [ ] Generation," ''[[Rock's Backpages]]'', March 2002.</ref> Medzi typické punkové hudobné nástroje patria dve elektrické gitary, elektrická basová gitara a bicia súprava, v sprievode speváka. Piesne bývajú kratšie než je bežné u iných obľúbených žánrov. Vplyvom skupiny [[The Ramones]] sa punkové skladby hrávali v rýchlom, „krkolomnom“ tempe.<ref>Laing, Dave. ''One Chord Wonders: Power and Meaning in Punk Rock''. PM Press, 2015. str. 80</ref> Väčšina pôvodných punkrockových skladieb sa držala tradičnej rokenrolovej schémy „verš-refrén“ a taktu 4/4. Neskoršie skupiny nezriedka od tohto pravidla ale upúšťajú. Ako píše kritik Steven Blush, „The Sex Pistols bol stále rokenrolom ... niečo na spôsob najšialenejšej verzie [[Chuck Berry|Chucka Berryho]]. Od toho sa radikálne odchýlil [[Hardcore punk|hardcore]]. To už nebol rock typu verš-refrén. Čo sa týka tvorby piesní, nedržal sa žiadnych zavedených pravidiel. To už bola vskutku svojbytná hudobná forma“.<ref name="blush">[[Steven Blush|Blush, Steven]], "Move Over My Chemical Romance: The Dynamic Beginnings of US Punk,", časopis ''Uncut'', Január 2007.</ref>
Punkrockové vokály zavše znejú nosovo,<ref>Wells (2004), str. 41; Reed (2005), str. 47.</ref> a spevák nezriedka namiesto klasického spievania kričí, bežné je to predovšetkým v hardcorových štýloch.<ref name="S159">Shuker (2002), str. 159.</ref> Zmeny v takte, hlasitosti či intonácii nie sú príliš rozšírené.<ref>{{harvp|Laing|1985|p=58}}; Reynolds (2005), str. ix.</ref> Punkrockový „chrapľavý, škripotavý“ spev a skandovanie ostro kontrastujú s „melodickým a uhladeným“ spevom komerčného rocku.<ref>Laing, Dave. ''One Chord Wonders: Power and Meaning in Punk Rock''. PM Press, 2015. str. 4</ref> Spev v ranom punku sa tiež vyznačoval „arogantným vrčaním“.<ref>Laing, Dave. ''One Chord Wonders: Power and Meaning in Punk Rock''. PM Press, 2015. str. 21</ref> Komplikované gitarové sóla sa považujú za pôžitkárske a nepotrebné, i keď jednoduché gitarové sóla sú bežné.<ref>Chong, Kevin, [http://www.cbc.ca/arts/music/guitarsolos.html "The Thrill Is Gone"], Canadian Broadcasting Corporation, August 2006. Dátum prístupu:17 december 2006.</ref> Charakteristickým rysom punku je hlasitý, skreslený gitarový zvuk, postavený na silových akordoch.<ref>Quoted in {{harvp|Laing|1985|p=62}}</ref> Niektoré punkové skupiny sa nechali ovplyvniť [[surf rock|surfrockovými]] jemnejšími, fidlikantskými gitarovými tónmi. Ďalší muzikanti, medzi inými napríklad [[Robert Quine]], gitarista skupiny [[
[[Súbor:Clash 21051980 12 800.jpg|right|thumb||[[The Clash]] počas koncertu v roku 1980.]]
Texty v punk rocku sú zvyčajne priame a konfrontačné; na rozdiel od textov v iných žánroch populárnej hudby sa opakovane dotýkajú spoločenských a politických otázok.<ref>Sabin (1999), str. 4, 226; Dalton, Stephen, "Revolution Rock", ''Vox'', Jún 1993. Pozri tiež Laing (1985), str. 27–32, pre štatistické porovnanie textovej náplne.</ref> Typickými punkovými piesňami sú napr. „Career Opportunities“ od
=== Vizuálne a iné prvky ===
Riadok 49:
[[Obrázok:Punk fashion circa 1986.jpg|left|thumb|Britskí punkáči, asi 1986.]]
Správanie punkových hudobníkov sa pri živých vystúpeniach výrazne neodchyľuje od klasického rockového machizmu.<ref>Laing (1985), str. 89, 97–98, 125.</ref> Punkové hudobníčky sa od raných štýlov výraznejšie dištancovali. Bádateľ John Strohm naznačuje, že ženy prevzali osobnostné charakteristiky zvyčajne považované za mužskú doménu: „Osvojili si drsný, nedámsky postoj, ktorý sa opieral väčšmi o machistické chvastúnstvo garážových kapiel 60. rokov, než o vypočítavý dievčenský imidž skupín ako [[
Pre nedostatok výrazných synkopických prvkov sa v punku vyvinuli „netradičné“ tanečné formy. Typickým tanečným štýlom je [[pogo]].<ref>Laing (1985), str. 34, 61, 63, 89–91.</ref> Iniciovanie prvého poga sa pripisuje na vrub Sidovi Viciousovi, keď sa ešte v období pred vstupom do Sex Pistols zúčastnil jedného z ich koncertov.<ref>Laing (1985), str. 90; Robb (2006), str. 159–60.</ref> Pre hardcorové koncerty je typický [[moshing]], agresívnejšia forma poga. Nedostatok konvenčných tanečných rytmov bol hlavným dôvodom, prečo sa punku nikdy nepodarilo vo veľkej miere výrazne komerčne preraziť.{{sfn|Laing|1985|p=34}}
Riadok 71:
{{Pozri aj|Garage rock|Protopunk|Mods|Bigbít}}
<blockquote>
Podľa jednej teórie punk rock ako taký možno počuť už v piesni [[Ritchie Valens|Ritchieho Valensa]] „La Bamba.“ Skúste porovnať Valensove trojakordové ''mariachi'' kvákanie s „Louie Louie“ od
</blockquote>
V prvej polovici 60. rokov 20. storočia sa v Severnej Amerike začali objavovať skupiny hrajúce garážový rock, v súčasnosti považované za priekopníkov punk rocku. [[The Kingsmen]] zabodovali v roku 1963 svojou verziou skladby od [[Richard Berry|Richarda Berryho]] „Louie, Louie“, čím vymedzili charakteristické znaky punk rocku.<ref>Sabin (1999), str. 157</ref> Potom ako sa Beatles prvýkrát objavili v americkej televíznej relácii „Ed Sullivan Show”, [[Britská invázia]] a fenomén garážových rockových skupín nabrali v USA na obrátkach.<ref>Lemlich (1992), str. 2–3</ref> Okolo roku 1965 tvrdší zvuk britských počinov, ako napríklad [[
V roku 1964 vyšli v Anglicku, z veľkej časti pod vplyvom mládežníckeho hnutia [[Mods]] a bigbítových skupín, hitové singly „You Really Got Me“ a „All Day and All the Night“ od the Kinks, ktoré boli ovplyvnené skladbou „Louie, Louie“.<ref>Kitts, Thomas M. ''Ray Davies: Not Like Everybody Else''. Routledge. 2007. str. 41.</ref><ref>Harrington (2002), str. 165.</ref> V roku 1965 [[
==== Post-psychedelic proto-punk ====
[[Súbor:Iggy-Pop 1977.jpg|thumb|left|upright|[[Iggy Pop]], prezývaný „krstný otec punku“.<ref>{{Citácia periodika|url=https://www.cbsnews.com/news/iggy-pop-still-the-godfather-of-punk/|titul=Iggy Pop: Still the 'godfather of punk'|dátum=8. január 2017|periodikum=CBS News}}</ref>]]
V auguste 1969 debutovala [[The Stooges (album)|eponymným albumom]] skupina [[
[[Súbor:Velvet Underground 1968 by Billy Name.png|thumb|right|[[The Velvet Underground|Velvet Underground]], asi 1968.]]
Britskí [[Deviants]] hrali koncom 60. rokov zmes psychedelických štýlov so satirickým, anarchistickým nádychom a záľubou v situacionistických vystúpeniach, ktorými predbehli Sex Pistols o takmer celé jedno desaťročie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thanatosoft.freeserve.co.uk/supermarketfiles/strangedays.htm|titul=Interview with Mick Farren|vydavateľ=''Strange Days'' (Japonsko)|meno=Toshikazu|priezvisko=Ohtaka|meno2=Akagawa|priezvisko2=Yukiko|dátum prístupu=2008-01-10}}</ref> V roku 1970 sa tento počin pretvoril na kapelu [[Pink Fairies]], pokračujúc v nastolenom trende.<ref>Unterberger (1998), str. 86–91.</ref> Kapely z londýnskej krčmovej scény vrátili rock ku koreňom a začali hrať jednoduchú, tvrdú, muziku inšpirovanú R&B. Okolo roku 1974 začala dláždiť cestu novým kapelám jednotka na scéne [[Dr. Feelgood]], ku ktorým medzi inými patrili [[The Stranglers]] a [[Cock Sparrer]], ktoré mali neskoršie zohrať svoju úlohu v punkovej explózii. V rámci tejto krčmovej scény sa vytvorili podmienky na to, aby mohli vystupovať nekomerčné skupiny a vydávať svoje nízkonákladové nahrávky pomocou nezávislých nahrávacích spoločností.<ref>Laing, Dave. ''One Chord Wonders: Power and Meaning in Punk Rock''. PM Press, 2015. str. 17-18</ref> K ďalším skupinám, ktoré toho roku vznikli, patrí tiež The 101ers. Ich spevákovi, ktorý si neskôr začal hovoriť [[Joe Strummer]]<ref>Robb (2006), str. 51.</ref> sa pripisuje, že prepojil pub rock s punk rockom.<ref name="Laing, Dave 2015. p. 18"/> Napriek tomu, že zdieľajú niektoré spoločné postoje a hodnoty, cieľom pub rocku bolo skôr naviazať na tradíciu pôvodných rokenrolových interpretov, zatiaľ čo cieľom punku bolo práve narušenie tradície.<ref>Laing, Dave. ''One Chord Wonders: Power and Meaning in Punk Rock''. PM Press, 2015. str. 19</ref>
Kapely predvídajúce nadchádzajúce hnutie sa objavovali v takých vzdialeným končinách ako bol západonemecký [[Düsseldorf]], kde v roku 1971 vznikla kapela [[Neu!]] vychádzajúca z [[krautrock]]ovej tradície skupín ako [[Can (skupina)|Can]].<ref name="trouser2">{{Citácia periodika|priezvisko=Neate|meno=Wilson|titul=NEU!|periodikum=Trouser Press|url=http://www.trouserpress.com/entry.php?a=neu |dátum prístupu=2007-01-11}}</ref> Japonská protispoločenská čvarga Zunō Keisatsu (Mozgová polícia) miesila [[acid rock]] a [[Ľudová hudba|folk]]. Banda musela sústavne čeliť cenzúre a svoje živé vystúpenia minimálne jedenkrát okorenili masturbáciou.<ref>Anderson (2002), str. 588.</ref> Nová generácia austrálskych garážových kapiel, čerpajúca inšpiráciu najmä z odkazu
== Hudba a tanec ==
|