'''Uhorsko'''Maďarské kráľovstvo ({{vjz|lat|''Hungaria/Vngaria''}}, {{v jazyku|deu|Ungarn/Hungarn}}, {{vjz|hun|''Magyarország''}}, {{hrv}} a {{vjz|srp|''Ugarska''}}, {{vjz|ron|''Ungaria''}}) alebo '''uhorskýmaďarský štát''' bol multietnický<ref>[http://books.google.com/books?id=fFYa2ooeVXgC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=multiethnic+kingdom+of+hungary&source=bl&ots=myn3egZmrs&sig=RgJV4ixT0e2RtPMjYI_cXEd9pqA&hl=en&sa=X&ei=jJE0UMLkDIrYtAbq7oH4BQ&redir_esc=y#v=onepage&q=multiethnic%20kingdom%20of%20hungary&f=false Gerhard Stickel: National, Regional and Minority Languages in Europe]</ref> [[štát]]ny útvar v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]] od roku [[895]]/[[896]] do roku [[1918]]. Do roku 1000/1001 bol kniežatstvom a teda sa pre toto obdobie (dnes) nazýva aj '''[[Uhorské kniežatstvo|Maďarské kniežatstvo]]'''. Od roku [[1000]]/[[1001]] do svojho zániku bol kráľovstvom a teda sa pre toto obdobie nazýva aj '''UhorskéMaďarské kráľovstvo''' ([[latinčina|lat.]] ''Regnum Hungariae/Vngarie'', {{v jazyku|deu|Königreich Hungarn}} resp. v posledných desaťročiach ''Königreich Ungarn'', [[maďarčina|maď.]] ''Magyar Királyság'', [[chorvátčina|chorv.]] a [[srbčina|srb.]] ''Kraljevina Ugarska'', [[rumunčina|rum.]] ''Regatul Ungariei''). Niektorí slovenskí autori (napr. [[Encyklopédia Slovenska]]) používajú inú terminológiu: Pojmy UhorskéMaďarské kráľovstvo a UhorskoMaďarsko považujú za synonymá a namiesto UhorskéhoMaďarské kniežatstva hovoria o '''Gejzovom kniežatstve'''.
Od roku [[1526]] do svojho zániku (čiže takmer 400 rokov) bolo UhorskoMaďarské kráľovstvo integrálnou a trvalou časťou [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], čiže [[rakúska monarchia|rakúskej monarchie]], preto nemalo vlastných vládcov (jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorskýchmaďarských kráľov) a do roku [[1867]] bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne (hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie). Približne od roku [[1541]] do konca [[17. storočia]] bolo UhorskoMaďarské kráľovstvo územne obmedzené na dnešné [[Slovensko]], [[Burgenland]] a západné [[Chorvátsko]] a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa [[Kráľovské Uhorsko|Kráľovské Maďarsko]]. V rokoch [[1804]] - [[1867]] bolo UhorskoMaďarsko zároveň časťou [[rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], v rokoch [[1867]] - [[1918]] bolo zároveň súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-UhorskaMaďarska]] a v rokoch [[1849]] - [[1867]] bolo zároveň (rakúskou) [[korunná krajina|korunnou krajinou]].
UhorskoMaďarské kráľovstvo bolo značnepo mnohonárodnébitke (napr.pri vMoháči rokuznačne [[1787]]mnohonárodné tvoril maďarský element len 29% obyvateľstva.<ref>Jászi, Oszkár (1912). A Nemzeti államok kialakulása és a nemzetiségi kérdés, s. 317</ref> Ako úradný jazyk sa od počiatku používala [[latinčina]], v rokoch [[1784]] - [[1790]] a [[1849]] - [[1860]] [[nemčina]] a v rokoch [[1836]]/[[1844]] - [[1849]] a [[1860]] - [[1918]] [[maďarčina]]. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici [[18. storočia]] sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že "maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska".<ref>[http://diderot.alembert.free.fr/H.html Diderotova encyklopédia - H]</ref>
