Jan Antonín Baťa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kkovex (diskusia | príspevky)
Jan Antonín Baťa - životopis
 
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Osobnosť|Meno=Jan Antonín Baťa|Portrét=J A Baťa 1933.png|Popis osoby=český podnikateľ|Dátum narodenia=[[11. marec]] [[1898]]|Miesto narodenia=[[Uherské Hradiště]], [[Česko]]|Dátum úmrtia=[[23. august]] [[1965]]|Miesto úmrtia=[[Sao Paulo]], [[Brazília]]}}'''Jan Antonín Baťa''' ([[7. marec]] [[1898]] [[Uherské Hradiště]] – [[23. august]] [[1965]] [[São Paulo|Sao Paulo)]] bol český podnikateľ, biznismen a šéf firmy [[Baťa]].
|Meno=Jan Antonín Baťa
|Portrét=J A Baťa 1933.png
|Popis osoby=český podnikateľ
|Dátum narodenia=[[11. marec]] [[1898]]
|Miesto narodenia=[[Uherské Hradiště]], [[Česko]]
|Dátum úmrtia={{duv|1965|8|23|1898|3|11}}
|Miesto úmrtia=[[São Paulo]], [[Brazília]]
}}
 
'''Jan Antonín Baťa''' (* [[7. marec]] [[1898]], [[Uherské Hradiště]], [[Česko]]{{--}}† [[23. august]] [[1965]], [[São Paulo]], [[Brazília]]) bol český podnikateľ, biznismen a šéf firmy [[Baťa]].
 
= Život =
Jan Antonín Baťa sa narodil [[7. marec|7. marca]] [[1898]] v [[Uherské Hradiště|Uherském Hradišti]], v druhom manželstve obuvníka Antonína Baťu. Pochádzal z početnej rodiny, mal štyroch vlastných súrodencov a troch nevlastných. Jeho pôvodné meno bolo Jan Karel Baťa. Zmenil si ho po smrti svojho otca a na jeho pamiatku prijal meno Antonín.
 
Na naliehanie svojho nevlastného brata [[Tomáš Baťa (1876)|Tomáša]] študoval na meštianskej škole v [[Zlín|Zlíne]]e a po ukončenom štúdiu pracoval ako obuvnícky učeň v [[Baťa|Baťových závodoch]]. Ako vyučený obuvnícky tovariš sprevádzal Tomáša na zahraničných cestách, v [[Nemecko|Nemecku]] dokonca strávil určitý čas v obuvníckych továrňach. Roku 1919 navštívili spolu [[Spojené štáty|USA]], kde plánovali začať v meste Lynn ([[Massachusetts]]) s podpornou výrobou pre [[Zlín]]. Jan Antonín bol poverený vedením americkej filiálky, no už v septembri [[1920]] po sporoch (zachované v súkromnej korešpondencii) s bratom firmu opustil. Tomáš Baťa bol nespokojný s napredovaním americkej pobočky a zároveň s tým, ako ju brat viedol. Jan Antonín sa preto zamestnal ako robotník v amerických obuvníckych závodoch. Z prvej polovice 20. rokov sa zachovalo o ňom len nepatrné množstvo záznamov. S určitosťou však vieme, že napokon sa bratia zmierili a Jan Antonín bol opätovne zamestnaný v rodinnej firme Baťovcov. Roku [[1927]] však firmu znovu opustil.
 
Roku [[1931]] prišlo k už spomenutej zmene právnej subjektivity Baťových závodov a vznikla spoločnosť [[Baťa|Baťa a. s.]], v ktorej pôsobil ako člen správnej rady J. A. Baťa spolu s Dominikom Čiperom, Rudolfom Gerbecom a predsedom [[Tomáš Baťa (1876)|Tomášom Baťom]]. Následná tragická smrť T.Tomáša Baťu v roku [[1932]] znamenala veľký zlom v profesionálnom živote J. A. Baťu. Po smrti T.Tomáša Baťu boli totiž nájdené dve listiny: kúpna zmluva z mája 1931 (uložená v obálke s popisom „Jan Baťa“), na základe ktorej predal Tomáš Baťa všetky svoje akcie J. A. Baťovi a závet, ktorý potvrdzoval túto kúpnu zmluvu a dlžnú sumu z predaja (50 miliónov korún československých), ako aj zvyšnú pozostalosť odkázal svojim dedičom (uložená v obálke s názvom „posledná vôľa“).
 
Jan Antonín Baťa sa tak v júli [[1932]] stal predsedom správnej rady [[Baťa|Baťa a. s.]]. Nasledujúce roky strávil na zahraničných cestách expandovaním a propagáciou značky Baťa v [[Európa|Európe]], [[Spojené štáty|USA]], [[Južná Amerika|južnej Amerike]], [[Afrika|Afrike]] a [[Ázia|Ázii]]. Roku [[1938]] bol J. A. Baťovi udelený čestný doktorát technických vied za zásluhy o rozvoj technických vied na Vysokej škole technickej Dr. Eduarda Beneša v [[Brno|Brne]].
 
Dňa [[2. máj|2. mája]]a [[1945]] bol [[Zlín]] oslobodený od [[Nacistické Nemecko|nacistickej]] okupácie Červenou armádou. Po krátkom období bezvládia nastal čas spravodlivej odplaty, resp. národnej očisty, tentokrát pod taktovkou víťazov. Už 7. mája 1945 boli prepustení dovtedajší riaditelia Baťovho podniku a bolo dosadené nové revolučné vedenie podniku. Riaditelia Dominik Čipera a Hugo Vavrečka boli dokonca za svoju účasť v protektorátnych, resp. druhorepublikových vládach zatknutí a neskôr postavení pred Národný súd. Na podnik Baťa a. s. v [[Zlín|Zlíne]]e bola uvalená národná správa podľa dekrétov prezidenta republiky. Jana Antonína Baťu napokon označili za kolaboranta. V roku [[1947]] ho v neprítomnosti odsúdili na 15 rokov väzenia a stratu všetkého majetku.
 
To však pre Baťu žijúceho už od vojny v [[Brazília|Brazílii]] neboli posledné nepríjemnosti. Čakali ho ešte súdy so synom jeho nevlastného brata [[Tomáš Baťa ml.|Tomášom Baťom juniorom]] o vlastníctvo tovární rozmiestnených po celom svete. Spor trval 15 rokov a starnúci a vyčerpaný Jan Antonín napokon boj vzdal. Tomáš Baťa jr. sa tak stal majiteľom celého obuvníckeho impéria. Jeho strýko sa v [[Brazília|Brazílii]] pokúsil splniť si ešte jeden svoj sen. Napriek tomu, že nemal veľa prostriedkov, keďže mu počas súdnych sporov zablokovali prístup k ziskom z podnikov, vybudoval v brazílskom vnútrozemí štyri mestá a niekoľko tovární. V roku [[1957]] ho za to chceli dokonca nominovať na [[Nobelova cena mieru|Nobelovu cenu mieru]], on sám sa však nominácie vzdal. V [[Brazília|Brazílii]] napokon Jan Antonín Baťa aj dožil. Zomrel tam predčasne v roku 1965 po viacerých srdcových záchvatoch v dôsledku stresu, s pocitom nespravodlivosti a zatrpknutý z toho, ako sa k nemu doma zachovali. Stále však tvrdil: „Pravda nakoniec vypláva na povrch ako olej na vodu.“<ref>{{Citácia knihy|titul=Uloupené dílo : román z průmyslového života|url=http://worldcat.org/oclc/826290573|isbn=9788087116210|priezvisko=Bata, Jan A.}}</ref>
 
= Budujme stát pro 40 000 000 lidí =
'''[[Budujme stát pro 40 000 000 lidí]]''' je [[Vizionár|vizionárska]] [[kniha]] Jana Antonína Baťu prvýkrát vydaná v roku [[1937]] v [[Zlín|Zlíne]]e.
 
Kniha opisuje, ako by mohlo celé [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensko]] dosiahnuť ešte vyššiu úroveň, a to v [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomickej]], [[Technika|technickej]] i [[Doprava|dopravnej]] oblasti. Baťa v nej uviedol, že pomocou lepších metód v ťažbe nerastných surovín a [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], vybudovaním dopravnej infraštruktúry a nadväzujúcim rozšírením remesiel a obchodu celá krajina uživí 40 miliónov ľudí.
 
== Literatúra ==
 
* Baťa, Jan Antonín: ''Spolupráce (články z let 1920–1936)''. Tisk Zlín, 1936
* Baťa, Jan Antonín: ''Za obchodem kolem světa''. Tisk Zlín, 1937. Marek Belza, 2006. ISBN 80-903360-6-X
* Baťa, Jan Antonín: ''Budujme stát pro 40 000 000 lidí''. Tisk Zlín, 1937. Marek Belza, 2013.
* Baťa, Jan Antonín: ''Těžké časy''. Marek Belza, 2008. ISBN 978-80-87116-04-3
* Baťa, Jan Antonín: ''Román života''. Marek Belza, 2009. ISBN 978-80-87116-06-7
Řádek 29 ⟶ 38:
* Baťa, Jan Antonín: ''Nové knížectví: román z průkopnického života''. Marek Belza, 2014. ISBN 978-80-87116-31-9
 
== OdkazyReferencie ==
 
=== Referencie ===
<references />
 
=== Externé odkazy ===
 
* [https://www.janantoninbata.cz/ Nadační fond Jana Antonína Bati]
* [https://web.archive.org/web/20090926025909/http://bsp40m.czechian.net/001.php Budujme stát pro 40 milionů lidí]
* [[Pamätník Tomáša Baťu]]
 
 
{{DEFAULTSORT:Baťa, Jan Antonín}}
[[Kategória:Baťovi]]
[[Kategória:Českí podnikatelia]]
[[Kategória:OsobnostiČeskí zoemigranti Zlínaa exulanti]]
[[Kategória:Osobnosti z Uherského Hradišťa]]