Verzia z 23:29, 4. september 2019 upraviť 62.168.13.101 (diskusia) Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:11, 28. september 2019 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací cat Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Debrecziner.jpg\|náhľad\|Párok s [[Horčica\|horčicou]] a [[Žemľa\|žemľou]]]] '''Párok''' je druh [[Údenina\|údeniny]], ktorý je pripravovaný z jemne mletého (doska s otvormi ~~2 ~~{{mm\|2\|m}}) bravčového, hydinového, teľacieho alebo hovädzieho [[Mäso\|mäsa]], dochuteného pomerne jemným korením, [[Chlorid sodný\|soľou]], [[Čierne korenie\|čiernym korením]] a regionálne špecifickými zmesami. Táto zmes, často (ale nie vždy) s prídavkom [[Múka\|múky]], je narážaná do [[Črevo\|črevok]] s priemerom zvyčajne ~~1 ~~{{cm\|1\|m}} a pretáčaná na dĺžku 10- – 20 centimetrov po dvojiciach, ktoré dali výrobku jeho český názov. Kratšie druhy sa označujú ako '''minipárky''' nebo '''koktailové párky'''. Moderná priemyselná výroba vyrába párky v súvislom pletenci, čím pôvodný názov stratil svoje opodstatnenie. Za krajinu pôvodu párkov je označované [[Nemecko]], konkrétne [[Frankfurt nad Mohanom]], kde podľa záznamov kronikára [[Achille August Lersner\|Achilla Augusta Lersnera]] boli párky predávané už v roku [[1487]]. Podľa tamojších cechovných pravidiel sa k ich výrobe používalo chudé mäso z boku ([[brato]]), ktoré dalo výrobku názov '''bratwurst'''. Výrobok sa rýchlo stal obľúbeným a napodobovaným. Do [[Viedeň\|Viedne]] zaviedol jeho výrobu mäsiar [[Johan Georg Lahner]] v roku [[1805]] a z Viedne sa obľuba párkov (označovaných ako viedenské) preniesla aj do Česka, kde získal párok značnú obľubu najmä vďaka Satrapovým výrobňám v Studenej a v Kostelci pri [[Jihlava\|Jihlave]]. Riadok 9: == Posun kvality párkov v Česku == [[Prvá česko-slovenská republika\|Česko-Slovensko]] prijalo po svojom vzniku do legislatívy [[Rakúsko-Uhorsko\|rakúsko-uhorský]] potravinový kodex (''Codex Alimentarius Austriacus''), ktorý dbal na kvalitu potravín.<ref>http://is.muni.cz/th/14747/pravf_d/Disertacefinal.doc</ref> Párky, ako aj všetky údeniny, sa vyrábali z mastných zložiek a nemohli obsahovať akékoľvek cudzorodé látky s výnimkou soli, korenia, vody v povolenom množstve pri solení nastriekávaním, vitamínami či minerálnymi látkami pri povolenej fortifikácii.<ref>http://www.vetascb.cz/falsovani_a_prodej_menehodnotnych_potravin.doc</ref> Za [[Druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]] dochádzalo k používaniu náhrad, ~~avšak~~ale prevažne živočíšneho pôvodu. V povojnovom období sa obnovila solídna výroba, po roku [[1948]] boli vydané normy, ktoré stanovovali zloženie výrobkov. Pri nedostatku či prebytku niektorých druhov más či tuku síce dochádzalo k občasnému porušovaniu týchto noriem, ale stále ~~sa jednalo~~išlo o mastný výrobok.<ref>[http://www.agral.cz/LinkClick.aspx?fileticket=ur6OrKZI6XU%3D&tabid=730&language=cs-CZ Fámy, fikce a pravda o jakosti potravinářských, zvláště uzenářských výrobků v České republice]</ref> Podstatná zmena sa udiala v prvej polovici 90. rokov [[20. storočia]], kedy došlo k zrušeniu štátnych a oborových noriem na [[Potravina\|potraviny]].<ref>http://kvalitapotravin.webnode.cz/uzenarske-vyrobky/</ref> Na českom trhu sa začali objavovať výrobky deklarované ako párky alebo [[Klobása\|klobásy]], ktoré však obsahují rôzne náhrady, ako je [[Strojom oddelené hydinové mäso\|hydinový separát]], [[škrob]], rastlinné [[Bielkovina\|bielkoviny]] (sója), [[múka]] a podobne alebo majú vysoký obsah vody, zahusťovadiel, farbív a dochuťovadiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|vydavateľ=Abeceda zdraví.cz\|titul=České potraviny? Samá náhražka\|url=http://zdrava-vyziva.abecedazdravi.cz/ceske-potraviny-sama-nahrazka\|dátum prístupu=2010-1-17}}</ref>

Párok: Rozdiel medzi revíziami