Švajčiarsko: Rozdiel medzi revíziami

| Medzinárodný kód = CH

| Kód motorových vozidiel = CH

| Smerové telefónne číslo = 41 |

| Poznámky =

}}

 

 

 

== Názov a etymológia ==

 

=== Starovek a stredovek ===

V staroveku obývali územie dnešného Švajčiarska keltskí [[Helvéti]], východnú časť [[Rétorománi]], ktorý ju obývajú dodnes (hlavné centrum Locarno). V [[1. storočie|1. storočí]] bolo územie obsadené [[Rimania (staroveký národ)|Rimanmi]], ktorí vytvorili dve provincie (''Helvétia, Raetia''). V [[5. storočie|5. storočí]] územie dobyli germánski [[Alamani|Allemani]], západnú časť [[Burgundi]]. V [[6. storočie|6. storočí]] sa stáva územie súčasťou [[Franská ríša|Franskej ríše]]. Verdunskou zmluvou v roku [[543]] sa stalo súčasťou Nemecka.<ref name=":1" />

 

V [[13. storočie|13. storočí]] oslobodzovacie snahy prejavili kantóny [[Uri (kantón)|Uri]], [[Schwyz (kantón)|Schwyz]] a [[Unterwalden ob dem Wald|Unterwalden]], ktoré v roku 1291 vytvorili obranný spolok. Položili tak základy budúceho spolkového štátu (najstaršej spolkovej republiky na svete). Neskôr sa ako dátum vzniku starej federácie určil [[1. august]] [[1291]] a tento dátum sa stal národným sviatkom. Opätovné pokusy Habsburgovcov o podrobenie si Federácie stroskotali v [[bitka pri Sempachu|bitkách pri Sempachu]] ([[1386]]) a [[bitka pri Näfelse|Näfelse]] ([[1388]]). Federácia postupne dobyla ďalšie územia Habsburgovcov: [[Aargau]] ([[1415]]) a [[Thurgau (kantón)|Thurgau]] ([[1460]]), ktoré sa začali nazývať Poddanské krajiny alebo aj Spoločné panstvo. Ako tzv. Spojenecké kantóny boli sa k Federácii pripojili: [[Oberwallis]] (začiatok [[15. storočia]]), [[St. Gallen]] ([[1454]]) a [[rétske spolky]] ([[1497]]/[[1498|98]]).

 

 

Roku [[1513]] mala ''[[Stará konfederácia]]'' už 13 členov: Uri, Schwyz, Unterwalden, Luzern, Zurich, Zug, Glarus, Bern, Freiburg, Solothurn, Bazilej, Schaffhausen a Appenzell. Tradične sa zoznam švajčiarskych kantónov usporadúva tak, že najskôr sa uvádza práve týchto osem kantónov (tzv. Staré kantóny, mestské štáty sa časom zmenili na kantóny spolu so svojím okolím) nasledovaných v zozname kantónmi, ktoré pristúpili k federácii po roku [[1481]] v historickom poradí.

 

[[Súbor:Swiss Council of States Session Spectators.jpg|vľavo|náhľad|Rada štátov spolkového [[Parlament|parlamentu]]]]

 

Švajčiarsko nie je členom Európskej únie, hoci sa o členstvo v [[EÚ]] uchádzalo v máji [[1992]], no občania krajiny v referende vstup do EÚ odmietli. Napriek tomu sa švajčiarske právo prispôsobuje európskemu, keďže krajina podpísala s EÚ množstvo [[dvojstranná zmluva|bilaterálnych]] zmlúv. Švajčiarsko je spolu so susedným [[Lichtenštajnsko]]m členom [[Európske združenie voľného obchodu|EFTA]]. Obe krajiny sú enklávou v priestore EÚ. [[5. júna]] [[2005]] Švajčiari 55% väčšinou hlasov v referende schválili pristúpenie krajiny k [[Schengenská zmluva|Schengenskej zmluve]].

Výkonná moc leží v rukách sedemčlennej Spolkovej rady. Na jej čele stojí de iure prezident, volený každoročne Federálnym zhromaždením spomedzi členov Spolkovej rady.

 

 

Najvyššou súdnou inštanciou je Spolkový súd v Lausanne, ktorý je oprávnený k jednotnému uplatňovaniu spolkového práva. Každý kantón má totiž vlastnú ústavu, právne predpisy a štruktúru súdnictva, ktoré sa medzi sebou čiastočne líšia.

 

=== Kantóny podľa pristúpenia k únii ===

 

== Geografia ==

[[Súbor:Switzerland relief location map.jpg|náhľad|Topografická mapa Švajčiarska|vľavo]]

[[Súbor:BodenseeSandstrand03.jpg|náhľad|Piesočnatá pláž na pobreží [[Bodamské jazero|Bodamského jazera]]]]

Švajčiarsko so svojou územnou rozlohou {{km2|41000}} patrí medzi menšie európske štáty. Povrch má najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Tvoria ho tri povrchové celky: [[Švajčiarska Jura]], [[Švajčiarska plošina]] a [[Švajčiarske Alpy]]. Na území štátu sa nenachádzajú žiadne [[Nížina|nížiny]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=Magdaléna|titul=Geografia Európy: tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=44,45}}</ref>

 

 

=== Podnebie a vodstvo ===

 

 

 

=== Fauna a flóra ===

Švajčiarsku [[flóra|flóru]] možno zatriediť do troch pásiem, podľa nadmorskej výšky v ktorej sa vyskytuje.

 

# Do výšky {{mnm|1200}} rastú listnaté lesy ([[buk (rod)|buky]], [[dub]]y, [[javor]]y) a od tejto výšky ihličnaté lesy ([[jedľa|jedle]], [[smrek]]y, [[smrekovec|smrekovce]], [[borovica|borovice]], [[limba|limby]]). V lesoch hojne rastú rôzne druhy húb.

 

Vo Švajčiarsku žijú [[kamzík vrchovský|kamzíky]], [[svišť|svište]], [[Dvojitozubce|zajace]], vysoká a srnčia zver, [[Sviňa divá|diviaky]], orly, supy a sokoly. Na juhu Švajčiarska žijú aj [[had]]y, jašterice, [[rys ostrovid|rysy]] a dokonca aj [[kozorožec|kozorožce]]. V horských potokoch a jazerách žijú mnohé druhy rýb, najpočetnejšie sú [[pstruh]]y. V nižších polohách v lesnom pásme žije [[rys ostrovid]] a [[Mačka divá|divá mačka]]. Lesy pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia, sú chránené zákonom a nesmie sa zmenšovať ich rozloha.

 

 

== Ekonomika ==

Vo Švajčiarsko dnes žije približne 8,5 milióna populácie. Priemerná hustota zaľudnenia dosahuje 206 obyvateľov/km². [[Obyvateľstvo]] a sídla sú sústredené na Švajčiarskej plošine, najvýznamnejšie hospodárskej oblasti štátu. Hustejšie zaľudnená je aj oblasť [[Ženeva|Ženevy]]. Populácia je národnostne rôznorodá. Väčšinu obyvateľov tvoria tzv. nemeckí Švajčiari (resp. [[Nemci]], 65 %), ďalej francúzski Švajčiari (resp. [[Francúzi]], 18 %) a talianski Švajčiari (resp. [[Taliani]] 7 %).<ref name=":1" />

 

 

Švajčiari sú [[Germáni|germánsky národ]] [[Europoidná rasa|europoidnej rasy]]. K ich prednostiam patrí usilovnosť, precízna práca a občianska disciplína. Bývajú popisovaní ako sentimentálni a patriotickí nielen vo vzťahu ku svojej krajine, ale i k miestam, kde práve žijú alebo odkiaľ pochádzajú. Švajčiarom sú vlastné také vlastnosti, akými sú napr. trpezlivosť, vytrvalosť, spontánnosť a čestnosť, ktoré im pomáhajú na ceste k úspechu. Tiež ďalšie vlastnosti, ako zdravé [[sebavedomie]], nezávislosť a spoliehanie na seba samého sú pestované odmalička a podriaďuje sa im chod [[Rodina|rodiny]] i [[Škola|školy]].  

| zdroj =

}}

 

Na oficiálnej úrovni sú používané len tieto tri oficiálne jazyky. V parlamente je zabezpečené simultánne prekladanie medzi týmito jazykmi. Hovorová nemčina, tzv. švajčiarska nemčina, je odlišná od spisovnej nemčiny (sú to vlastne mnohé a odlišné švajčiarske [[Nárečie|dialekty]]), oficiálne je ale používaná spisovná nemčina. Švajčiarska francúzština či taliančina sú ďaleko menej odlišné od svojich, „domovských“ jazykov. V školách je výučba aspoň jedného ďalšieho z oficiálnych jazykov povinná, väčšina Švajčiarov je teda bilingválna.

 

=== Literatúra ===

 

V krajine vychádzajú regionálne periodiká (taktiež podľa jazykových oblastí), ale i niekoľko celoštátnych, napríklad Neue Zürcher Zeitung. Švajčiarska verejná vysielacia spoločnosť ''SRG SSR idée suisse'' vysiela televízny program v jazykových mutáciách pre každú jazykovú skupinu (okrem rétorománskej) a rozhlasové programy (vrátane rétorománskej).