Švajčiarsko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
cat
Riadok 52:
| Medzinárodný kód = CH
| Kód motorových vozidiel = CH
| Internetová doména = .ch |
| Smerové telefónne číslo = 41 |
| Poznámky =
}}
 
'''Švajčiarsko''' (po slovensky neoficiálne aj '''Helvécia''', po latinsky ''Helvetia''), dlhý tvar '''Švajčiarska konfederácia''', je vnútrozemský spolkový štát v juhozápadnej časti strednej [[Európa|Európy]]. Leží medzi Bodamským jazerom na severovýchode, Ženevským jazerom na západe, riekou Rýn na východe, pohorím Jura na severe a južnými Alpami. Hornatá krajina má spoločné hranice s [[Nemecko]]m ({{km|345,.7 km|m}}), [[Francúzsko]]m ({{km|571,.8 km|m}}), [[Taliansko]]m ({{km|734,.2 km|m}}), [[Rakúsko]]m ({{km|165,.1 km|m}}) a [[Lichtenštajnsko]]m ({{km|41,.1 km|m}}). Celková dĺžka hraníc je {{km|1857,.9 km|m}}.
 
Švajčiarsko má dlhodobú tradíciu politickej a vojenskej [[Neutralita|neutrality]], ale tiež medzinárodnej spolupráce a je sídlom viacerých medzinárodných organizácií. Bolo [[Konfederácia|konfederáciou]] do roku [[1848]] a od tohto roku je [[Federácia|federáciou]], ktorú tvorí 26 kantónov a má 8 miliónov obyvateľov, z toho asi 10 % cudzincov. Švajčiarsko má štyri úradné jazyky: [[Nemčina|nemčinu]], [[Francúzština|francúzštinu]], [[Taliančina|taliančinu]] a [[Rétorománčina|retorománčinu]]. Je členom [[Rada Európy|Rady Európy]], [[OSN]], [[EFTA]] a [[WTO]] a súčasťou [[Schengenský priestor|schengenského priestoru]]. JednanieRokovania o vstupe do [[EÚ]] občania v referende odmietli, Švajčiarsko je tak jediným nečlenským štátom v strednej Európe.
 
== Názov a etymológia ==
Riadok 70:
 
=== Starovek a stredovek ===
[[Súbor:Theater Kaiseraugst.jpg|vľavo|náhľad|Rímsky amfiteáter [[Augusta Raurica]] z roku 44 pred n. l Kr. bol údajne prvou [[Rímska ríša|rímskou]] osadou na území Švajčiarska ]]
V staroveku obývali územie dnešného Švajčiarska keltskí [[Helvéti]], východnú časť [[Rétorománi]], ktorý ju obývajú dodnes (hlavné centrum Locarno). V [[1. storočie|1. storočí]] bolo územie obsadené [[Rimania (staroveký národ)|Rimanmi]], ktorí vytvorili dve provincie (''Helvétia, Raetia''). V [[5. storočie|5. storočí]] územie dobyli germánski [[Alamani|Allemani]], západnú časť [[Burgundi]]. V [[6. storočie|6. storočí]] sa stáva územie súčasťou [[Franská ríša|Franskej ríše]]. Verdunskou zmluvou v roku [[543]] sa stalo súčasťou Nemecka.<ref name=":1" />
 
V [[13. storočie|13. storočí]] oslobodzovacie snahy prejavili kantóny [[Uri (kantón)|Uri]], [[Schwyz (kantón)|Schwyz]] a [[Unterwalden ob dem Wald|Unterwalden]], ktoré v roku 1291 vytvorili obranný spolok. Položili tak základy budúceho spolkového štátu (najstaršej spolkovej republiky na svete). Neskôr sa ako dátum vzniku starej federácie určil [[1. august]] [[1291]] a tento dátum sa stal národným sviatkom. Opätovné pokusy Habsburgovcov o podrobenie si Federácie stroskotali v [[bitka pri Sempachu|bitkách pri Sempachu]] ([[1386]]) a [[bitka pri Näfelse|Näfelse]] ([[1388]]). Federácia postupne dobyla ďalšie územia Habsburgovcov: [[Aargau]] ([[1415]]) a [[Thurgau (kantón)|Thurgau]] ([[1460]]), ktoré sa začali nazývať Poddanské krajiny alebo aj Spoločné panstvo. Ako tzv. Spojenecké kantóny boli sa k Federácii pripojili: [[Oberwallis]] (začiatok [[15. storočia]]), [[St. Gallen]] ([[1454]]) a [[rétske spolky]] ([[1497]]/[[1498|98]]).
 
Vďaka víťazstvám nad [[Karol (Burgundsko)|Karolom Smelým]], [[Burgundsko (región)|burgundským]] vojvodom, v rokoch [[1476]]&nbsp; &nbsp; [[1477]] v bitkách pri [[bitka pri Grandsone|Grandsone]], [[bitka pri Murtene|Murtene]] a [[bitka pri Nancy|Nancy]] začala federácia novú expanziu. Ku Švajčiarsku sa pripojili: [[Unterwallis]] ([[1476]]), [[Fribourg (kantón)|Freiburg]] a [[Solothurn (kantón)|Solothurn]] ([[1481]]), [[Schaffhausen (kantón)|Schaffhausen]] a [[Bazilej]] ([[1501]]) a [[Appenzell]] ([[1513]]). Táto federácia pretrvala počas takmer celého [[15. storočia]] (hoci [[Zürich]] bol vylúčený z konfederácie v štyridsiatych rokoch 15. storočia pre územný spor) a viedla k významnému rastu sily a bohatstva federácie, najmä vďaka úspechom švajčiarskych žoldnierov. [[Bazilejský mier]] v roku [[1499]] znamenal definitívne odtrhnutie Švajčiarska od Nemecka.
 
Roku [[1513]] mala ''[[Stará konfederácia]]'' už 13 členov: Uri, Schwyz, Unterwalden, Luzern, Zurich, Zug, Glarus, Bern, Freiburg, Solothurn, Bazilej, Schaffhausen a Appenzell. Tradične sa zoznam švajčiarskych kantónov usporadúva tak, že najskôr sa uvádza práve týchto osem kantónov (tzv. Staré kantóny, mestské štáty sa časom zmenili na kantóny spolu so svojím okolím) nasledovaných v zozname kantónmi, ktoré pristúpili k federácii po roku [[1481]] v historickom poradí.
Riadok 95:
 
[[Súbor:Swiss Council of States Session Spectators.jpg|vľavo|náhľad|Rada štátov spolkového [[Parlament|parlamentu]]]]
Volebné právo aj pre ženy bolo prvýkrát prijaté [[1. februára]] [[1959]] v kantóne Vaud, [[27. septembra]] v Neuchateli a [[6. marca]] [[1960]] v Ženeve. V roku [[1971]] Švajčiari v referende schválili volebné právo pre ženy aj na federálnej úrovni. V roku [[1990]] prijal volebné právo pre ženy aj posledný kantón&nbsp; &nbsp; Appenzel-Innerrhoden, ktorý bol k tomu prinútený švajčiarskym najvyšším súdom [[27. novembra]], keď volebné právo pre ženy schválil rok predtým kantón Appenzell&nbsp; &nbsp; Ausserrhoden ([[30. apríla]] [[1989]]). V roku [[1979]] sa krajina rozšírila o ďalší kantón&nbsp; &nbsp; Jura, keď rok predtým Švajčiari v referende schválili jeho osamostatnenie sa od kantónu Bern. [[18. decembra]] [[1998]] schválil švajčiarsky parlament novú ústavu, ktorú občania prijali v referende [[18. apríla]] [[1999]]. Ústava vstúpila do platnosti [[1. januára]] [[2000]].
 
Švajčiarsko nie je členom Európskej únie, hoci sa o členstvo v [[EÚ]] uchádzalo v máji [[1992]], no občania krajiny v referende vstup do EÚ odmietli. Napriek tomu sa švajčiarske právo prispôsobuje európskemu, keďže krajina podpísala s EÚ množstvo [[dvojstranná zmluva|bilaterálnych]] zmlúv. Švajčiarsko je spolu so susedným [[Lichtenštajnsko]]m členom [[Európske združenie voľného obchodu|EFTA]]. Obe krajiny sú enklávou v priestore EÚ. [[5. júna]] [[2005]] Švajčiari 55% väčšinou hlasov v referende schválili pristúpenie krajiny k [[Schengenská zmluva|Schengenskej zmluve]].
Riadok 115:
Výkonná moc leží v rukách sedemčlennej Spolkovej rady. Na jej čele stojí de iure prezident, volený každoročne Federálnym zhromaždením spomedzi členov Spolkovej rady.
 
V období rokov [[1959]]&nbsp; &nbsp; [[2003]], si štyri švajčiarske strany rozdelili posty v Spolkovej rade nasledovne: dvaja kresťanskí demokrati (CVP/PDC), dvaja sociálni demokrati (SPS/PSS), dvaja liberáli (FDP/PRD), a jeden ľudovec (SVP/UDC). Napriek tomu, že toto rozdelenie postov nie je podopreté ústavou, strany ho dodržiavajú. Od roku 2003, kedy Švajčiarska ľudová strana (SVP/UDC) vyhrala voľby, má v Spolkovej rade dva posty, kým kresťanskí demokrati len jeden.
 
Najvyššou súdnou inštanciou je Spolkový súd v Lausanne, ktorý je oprávnený k jednotnému uplatňovaniu spolkového práva. Každý kantón má totiž vlastnú ústavu, právne predpisy a štruktúru súdnictva, ktoré sa medzi sebou čiastočne líšia.
Riadok 167:
 
=== Kantóny podľa pristúpenia k únii ===
* 1291&nbsp; &nbsp; [[Súbor:Wappen Uri matt.svg|20px]] Uri, [[Súbor:Wappen Schwyz matt.svg|20px]] Schwyz, Unterwalden (polkantóny [[Súbor:Wappen Obwalden matt.svg|20px]] Unterwalden ob dem Wald a [[Súbor:Wappen Nidwalden matt.svg|20px]] Nidwalden nid dem Wald)
* 1332&nbsp; &nbsp; [[Súbor:Wappen Luzern matt.svg|20px]] Luzern
* 1351&nbsp; &nbsp; [[Súbor:Wappen Zürich matt.svg|20px]] Zurich
* 1352&nbsp; &nbsp; [[Súbor:Wappen Glarus matt.svg|20px]] Glarus, [[Súbor:Wappen Zug matt.svg|20px]] Zug
* 1353&nbsp; &nbsp; [[Súbor:Wappen Bern matt.svg|20px]] Bern
* 1481&nbsp; &nbsp; [[Súbor:Wappen Freiburg matt.svg|20px]] Fribourg, [[Súbor:Wappen Solothurn matt.svg|20px]] Solothurn
* 1501&nbsp; &nbsp; [[Súbor:Wappen Basel-Stadt matt.svg|20px]] Basel-mesto a [[Súbor:Coat of arms of Kanton Basel-Landschaft.svg|20px]] Basel-vidiek, [[Súbor:Wappen Schaffhausen matt.svg|20px]] Schaffhausen
* 1513&nbsp; &nbsp; [[Súbor:Wappen Appenzell Ausserrhoden matt.svg|20px]] polkantóny Appenzell Ausserrhoden a [[Súbor:Wappen Appenzell Innerrhoden matt.svg|20px]] Appenzell Innerrhoden
* 1803&nbsp; &nbsp; [[Súbor:Coat of arms of canton of St. Gallen.svg|20px]] St. Gallen, [[Súbor:Wappen Graubünden matt.svg|20px]] Graubünden, [[Súbor:Wappen Aargau matt.svg|20px]] Aargau, [[Súbor:Wappen Thurgau matt.svg|20px]] Thurgau, [[Súbor:Wappen Tessin matt.svg|20px]] Ticino, [[Súbor:Wappen Waadt matt.svg|20px]] Vaud
* 1815&nbsp; &nbsp; [[Súbor:Wappen Wallis matt.svg|20px]] Valais, [[Súbor:Wappen Neuenburg matt.svg|20px]] Neuchâtel, [[Súbor:Wappen Genf matt.svg|20px]] Ženeva
* 1979&nbsp; &nbsp; [[Súbor:Wappen Jura matt.svg|20px]] Jura
 
== Geografia ==
Riadok 183:
[[Súbor:Switzerland relief location map.jpg|náhľad|Topografická mapa Švajčiarska|vľavo]]
[[Súbor:BodenseeSandstrand03.jpg|náhľad|Piesočnatá pláž na pobreží [[Bodamské jazero|Bodamského jazera]]]]
[[Súbor:Matterhorn-EastAndNorthside-viewedFromZermatt landscapeformat-2.jpg|náhľad|Štít [[Matterhorn]] (4 478 {{m|4478|m}}) sa vypína v [[Západné Alpy|Západných Alpách]] na hranici Švajčiarska a Talianska|vľavo]]
Švajčiarsko so svojou územnou rozlohou {{km2|41000}} patrí medzi menšie európske štáty. Povrch má najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Tvoria ho tri povrchové celky: [[Švajčiarska Jura]], [[Švajčiarska plošina]] a [[Švajčiarske Alpy]]. Na území štátu sa nenachádzajú žiadne [[Nížina|nížiny]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=Magdaléna|titul=Geografia Európy: tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=44,45}}</ref>
 
Riadok 193:
 
=== Podnebie a vodstvo ===
V podnebí sa prejavuje väčší vplyv Atlantického oceána. Alpy predstavujú výrazné klimatické rozhranie medzi miernym podnebím atlantickým a teplým podnebím stredomorským. Priemerná teplota sa tu pohybuje okolo 11,5 °C. Na celom území je dostatok zrážok ({{mm|2400 mm|m}} ročne), ktoré sú vo veľhorských výškach aj v lete snehové. Nad snežnou čiarou sú preto rozsiahle oblasti trvalej snehovej pokrývky. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade.<ref name=":0" />
 
Vodné toky patria k alpskému typu. Najdlhšia rieka je [[Rýn]], ktoré je dôležitá pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom. Jej najväčší prítok z územia Švajčiarska je rieka [[Aare]] (295 {{km|295|m}} dlhá). Pramení tu aj veľká rieka [[Rhôna (rieka)|Rhôna]]. Pre režim vodných tokov majú veľký význam horské [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]]. Veľký spád riek využívajú početné vodné elektrárne. Vyrábajú dve tretiny všetkej elektrickej energie.
 
Prírodnými klenotmi Švajčiarska sú jazerá (je ich vyše 2000), vypĺňajú ľadovcové doliny. Najväčšie je [[Ženevské jazero|Ženevské]] ({{km2|347 km<sup>2</sup>}}), ďalej [[Neuchâtelské jazero|Neuchatelské]] ({{km2|216 km<sup>2</sup>}}), [[Bodamské jazero|Bodamské]] ({{km2|171 km<sup>2</sup>}}) a [[Vierwaldstattské jazero|Vierwaldstattské]] ({{km2|114 km<sup>2</sup>}}). Z ďalších jazier sú známe [[Zürišské jazero|Zürišské]] ({{km2|89 km<sup>2</sup>}}) a najvyššie položené švajčiarske jazero [[Thunské jazero|Thunské]] ({{km2|48 km<sup>2</sup>}}). Švajčiarsku patrí aj časť pohraničných jazier s [[Taliansko|Talianskom]] (napr. Luganské).<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=Alfonz a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda , vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=|strany=105-  – 116}}</ref>
 
=== Fauna a flóra ===
Švajčiarsku [[flóra|flóru]] možno zatriediť do troch pásiem, podľa nadmorskej výšky v ktorej sa vyskytuje.
 
# Do nadmorskej výšky {{mnm|600}} (na juhu až {{mnm|800}}) prevládajú zmiešané lesy. V tomto pásme sa darí aj [[vinič hroznorodý|vínnej réve]] a v najjužnejšom kantóne&nbsp; [[Ticino (kantón)|Ticino]]&nbsp; aj subtropickým rastlinám: [[Figovník|figovníky]], palmy, [[mandľa (rod)|mandľovníky]] a iné.
# Do výšky {{mnm|1200}} rastú listnaté lesy ([[buk (rod)|buky]], [[dub]]y, [[javor]]y) a od tejto výšky ihličnaté lesy ([[jedľa|jedle]], [[smrek]]y, [[smrekovec|smrekovce]], [[borovica|borovice]], [[limba|limby]]). V lesoch hojne rastú rôzne druhy húb.
# Vo výške 1&nbsp; 600{{--}}{{mnm|2300}} vzácne rastie [[Borovica horská|kosodrevina]] a nad týmto pásmom už len trávy, mach, lišajníky a iné vysokohorské rastliny. Zvláštnosťou Švajčiarska je aj minimálny výskyt buriny.
 
Vo Švajčiarsku žijú [[kamzík vrchovský|kamzíky]], [[svišť|svište]], [[Dvojitozubce|zajace]], vysoká a srnčia zver, [[Sviňa divá|diviaky]], orly, supy a sokoly. Na juhu Švajčiarska žijú aj [[had]]y, jašterice, [[rys ostrovid|rysy]] a dokonca aj [[kozorožec|kozorožce]]. V horských potokoch a jazerách žijú mnohé druhy rýb, najpočetnejšie sú [[pstruh]]y. V nižších polohách v lesnom pásme žije [[rys ostrovid]] a [[Mačka divá|divá mačka]]. Lesy pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia, sú chránené zákonom a nesmie sa zmenšovať ich rozloha.
 
Ochrana prírody a životného prostredia je v popredí záujmu štátu, ale aj starostlivosti všetkých obyvateľov. Najstarší (a súčasne druhý najstarší v Európe) je jediný Švajčiarsky národný park ({{km2|169 km<sup>2</sup>}}) založený v roku [[1914]], ležiaci v Engadine v povodí horného Innu. Na území štátu sa nachádza množstvo prírodných rezervácií (napr. ''Kärpf'', ''Derborence'' a i.).
 
== Ekonomika ==
Riadok 238:
Vo Švajčiarsko dnes žije približne 8,5 milióna populácie. Priemerná hustota zaľudnenia dosahuje 206 obyvateľov/km<sup>2</sup>. [[Obyvateľstvo]] a sídla sú sústredené na Švajčiarskej plošine, najvýznamnejšie hospodárskej oblasti štátu. Hustejšie zaľudnená je aj oblasť [[Ženeva|Ženevy]]. Populácia je národnostne rôznorodá. Väčšinu obyvateľov tvoria tzv. nemeckí Švajčiari (resp. [[Nemci]], 65 %), ďalej francúzski Švajčiari (resp. [[Francúzi]], 18 %) a talianski Švajčiari (resp. [[Taliani]] 7 %).<ref name=":1" />
 
Pôvodní obyvatelia [[Retorománci]] (''Rumantsch'', 1 %) sú potomkovia dávnych obyvateľov východného Švajčiarska &nbsp; – Rétov a v súčastnostisúčasnosti predstavujú len národnostnú menšinu. Cudzinci tvoria približne 10 % z obyvateľstva krajiny. Sú prevažne z európskych krajín (prisťahovalci z bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] 5 %, [[Turecko|Turci]] 0,6 %, [[Albánci]] 1,3 %, [[Španieli]] 1,1 % a iní).
 
Švajčiari sú [[Germáni|germánsky národ]] [[Europoidná rasa|europoidnej rasy]]. K ich prednostiam patrí usilovnosť, precízna práca a občianska disciplína. Bývajú popisovaní ako sentimentálni a patriotickí nielen vo vzťahu ku svojej krajine, ale i k miestam, kde práve žijú alebo odkiaľ pochádzajú. Švajčiarom sú vlastné také vlastnosti, akými sú napr. trpezlivosť, vytrvalosť, spontánnosť a čestnosť, ktoré im pomáhajú na ceste k úspechu. Tiež ďalšie vlastnosti, ako zdravé [[sebavedomie]], nezávislosť a spoliehanie na seba samého sú pestované odmalička a podriaďuje sa im chod [[Rodina|rodiny]] i [[Škola|školy]].  
Riadok 262:
| zdroj =
}}
Švačiarsko má tri oficiálne úradné [[jazyk]]y: [[nemčina]], [[francúzština]] a [[taliančina]] (článok 70 Ústavy), ale štyri národné jazyky t.&nbsp; j. okrem týchto troch ešte [[Rétorománčina|rétorománčinu]] (článok 4 Ústavy). [[Nemčina|Nemecky]] rozpráva 65 % obyvateľov prevažne v centrálnej, východnej a severnej časti krajiny. [[Francúzština|Francúzsky]] hovorí 18 % obyvateľov žijúcich na západe a juhozápade (v kantónoch Fribourg, Jura, Vaud, Valais, Neuchâtel, a Ženeva) a [[Taliančina|taliansky]] hovorí 7 % obyvateľov žijúcich prevažne v kantóne Ticino a na juhu kantóna Graubünden. Rétorománsky hovorí menej než 1% populácie, prevažne v kantóne Graubünden na juhovýchode. Napriek jazykovým rozdielom sa väčšina obyvateľov krajiny považuje za Švajčiarov.
 
Na oficiálnej úrovni sú používané len tieto tri oficiálne jazyky. V parlamente je zabezpečené simultánne prekladanie medzi týmito jazykmi. Hovorová nemčina, tzv. švajčiarska nemčina, je odlišná od spisovnej nemčiny (sú to vlastne mnohé a odlišné švajčiarske [[Nárečie|dialekty]]), oficiálne je ale používaná spisovná nemčina. Švajčiarska francúzština či taliančina sú ďaleko menej odlišné od svojich, „domovských“ jazykov. V školách je výučba aspoň jedného ďalšieho z oficiálnych jazykov povinná, väčšina Švajčiarov je teda bilingválna.
Riadok 376:
 
=== Literatúra ===
Čo sa týka literatúry, je rozdelené podľa jazykových oblastí na štyri časti: nemeckú, francúzsku, taliansku a rétorománsku. Jej vznik sa datuje do obdobia 15.&nbsp; &nbsp; 16. storočia. K najznámejším dielam švajčiarskej literatúry patrí dráma Viliam Tell od Friedricha Schillera. Zo Švajčiarska však pochádzali aj iní autori: [[Jean-Jacques Rousseau]] bol zo Ženevy, kritik a historik [[Jacob Burckhardt]], či ďalší spisovatelia ako [[Gottfried Keller]], [[Conrad Ferdinand Meyer]], [[Jeremias Gotthelf]] a [[Charles Ferdinand Ramuz]]. [[Hermann Hesse]] a [[Carl Spitteler]] získali za svoje diela Nobelovu cenu. V 20. storočí to boli najmä [[Friedrich Dürrenmatt]] a [[Max Frisch]].
 
V krajine vychádzajú regionálne periodiká (taktiež podľa jazykových oblastí), ale i niekoľko celoštátnych, napríklad Neue Zürcher Zeitung. Švajčiarska verejná vysielacia spoločnosť ''SRG SSR idée suisse'' vysiela televízny program v jazykových mutáciách pre každú jazykovú skupinu (okrem rétorománskej) a rozhlasové programy (vrátane rétorománskej).