Transkripcia (jazykoveda): Rozdiel medzi revíziami

Transkripcia medzi písmami môže byť na "vyššej" úrovni, t. j. napr. z [[japonské písmo|japonského písma]] do (napr. slovenskej) [[latinské písmo|latinky]] alebo do [[arabské písmo|arabského písma]], alebo na "nižšej" úrovni, t. j. napríklad z albánskej latinky do slovenskej latinky (obidvoje sú latinky).

*[[odborný prepis]] ([[odborná transkripcia]]; Poznámka: Výraz odborný prepis môže alternatívne znamenať transliteráciu) -  – transkripcia používaná v jazykovede na jazykovedné účely

*[[bežný prepis]] ([[bežná transkripcia]], [[praktická transkripcia]]/[[praktický prepis]], [[ortografická transkripcia]]/[[ortografický prepis]]) -  – transkripcia uskutočnená v zhode so štandardným pravopisom slov v cieľovom jazyku

**[[fonetická transkripcia]] ([[fonetický prepis]]) -  – presné vyjadrenie zvukov slova (textu); vyznačuje sa aj prízvuk a pozičné varianty; značí sa hranatými zátvorkami (napr. [bum]); typický príklad je transkripcia podľa [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] ([[Medzinárodná fonetická abeceda|MFA]])

***široká fonetická transkripcia -  – zachytáva len najdôležitejšie fonetické javy

***úzka fonetická transkripcia -  – zachytáva co najväčší počet zistených zvukových odtieňov a používa väčší počet diakritických a iných znakov

**[[fonemická transkripcia]] ([[fonemický prepis]], (?)[[fonologická transkripcia]]/[[fonologický prepis]]) -  – vyjadrenie fonemického zloženia slova (textu) bez ohľadu na pozičné zmeny foném; značí sa šikmými alebo špicatými zátvorkami (napr. /bum/, <bum>)

**[[analytická transkripcia]] ([[analytický prepis]]) -  – napr. [[analfabetická transkripcia]]([[neabecedný prepis]], [[neabecedná transkripcia]]) navrhnutý O. Jespersonom

O definícii transliterácie pozri bližšie článok [[transliterácia]].

Odborná transkripcia sa používa najmä v lingvistike (napríklad v slovníkoch) na presné objasnenie výslovnosti slova. Bežná transkripcia sa používa v bežných alebo populárnych textoch najmä na zápis cudzích osobných alebo geografických mien. Bežná transkripcia väčšinou neumožňuje (alebo umožňuje len veľmi nepresne) spätnú rekonštrukciu písanej podoby slova v zdrojovom písme.

**podľa [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]]: [pɘtxaɟɪc]

Poznámka: Pred apostrof je tu vsunutá medzera, aby sa vizuálne dal ľahšie odlíšiť apostrof od slovenského mäkčena. Tá medzera tam normálne nepatrí.

Vysvetlenie: Slovo подходить znamená podísť. Mechanickým prevodom do slovenskej latinky dostaneme tvar "podchodit", pričom na konci za písmenom t je ešte tzv. mäkký znak (ь), ktorý v latinke ako písmeno neexistuje (preto sa namiesto neho v latinke ako "náhrada" obyčajne píše apostrof). Prevodom do slovenskej latinky zohľadňujúcim aj výslovnosť ruského slova dostaneme tvar "p (ə) tchadiť" (takto sa to slovo teda vyslovuje). Prízvuk ja na poslednej slabike. V slabike predchádzajúcej pred prízvučnou slabikou sa v ruštine vo výslovnosti o mení na a; v slabike ešte viac vzdialenej od prízvučnej slabiky sa o mení na [[šva]](ə). Okrem toho sa d na konci predpony spodobuje na t.