McDonnell FH Phantom: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
nová stránka |
d doplnenie |
||
Riadok 26:
Konštrukčný tím McDonnellu, vedený Kendallom Perkinsom, dostal od námorníctva iba všeobecné špecifikácie, čo dalo inžinierom značnú slobodu pri rozhodovaní. Rozhodli sa navrhnúť čo najjednoduchšie a najkonzervatívnejšie lietadlo, aby sa minimalizovalo riziko a uľahčila výroba a údržba. Konštrukčný tím McDonnellu spolupracoval s firmou Westinghouse na uložení pohonnej jednotky. Zvažovali rôzne konfigurácie, ale nakoniec sa dohodli, že motory budú nainštalované v koreňoch krídel.
Práce na prototypoch sa začali v januári 1944 a prvý z nich vzlietol 26. januára 1945. V skutočnosti však išlo iba o krátky skok, pretože prototyp mal nainštalovaný iba jeden motor. Prvý let stíhačky s oboma motormi sa uskutočnil o niekoľko dní neskôr. Dňa 21. júla 1946 sa začali skúšky XFD-1 na palube lietadlovej lode USS
V marci 1945 objednalo americké námorníctvo u McDonnellu 100 Phantomov, nakoniec ale bolo postavených iba 60 lietadiel, pretože po skončení 2. svetovej vojny zanikla potreba obstarať väčšie množstvo týchto stíhačiek. Stroje niesli spočiatku označenie „FD-1“. Písmeno D v názve bolo tradične prideľované lietadlám od firmy Douglas. V tomto prípade bolo použité preto, že v čase objednania Phantomu nedodával Douglas námorníctvu žiadne stroje. To sa však čoskoro zmenilo, a preto sa označenie Phantomu zmenilo na „FH-1“. Prvé sériovo vyrobené lietadlo FH-1 Phantom vzlietlo 28. októbra 1946 a dodávky námorníctvu sa začali v roku 1947.
Zo stíhačiek FH-1 Phantom sformovalo americké námorníctvo jednu letku a námorná pechota dve letky. Rýchly vývoj technológie prúdových lietadiel však spôsobil, že tieto stroje nezotrvali v aktívnej službe príliš dlho. Prakticky už včase svojho zavedenia boli Phantomy zastarané, a preto ich do konca roku 1949 všetky vyradili a nahradili lietadlami [[McDonnell F2H Banshee|F2H Banshee]].<ref>[https://www.navalaviationmuseum.org/aircraft/fh-1-phantom/ FH-1 Phantom]</ref>
== Konštrukcia ==
Řádek 41 ⟶ 43:
Výzbroj pozostávala zo štyroch guľometov M2 Browning kalibru {{mm|12.7|m}}, pričom každý z nich mal zásobník s 325 nábojmi. Pod krídlami boli závesníky na osem neriadených rakiet vzduch-zem HVAR (High Velocity Aircraft Rocket) kalibru {{mm|127|m}}. Týmito raketami však boli Phantomy vyzbrojené len zriedka.
Hoci sa Phantom vyznačoval veľmi príjemnými letovými vlastnosťami, nebol príliš výkonný. Svojou maximálnou rýchlosťou len o málo predčil najlepšie vtedajšie stíhačky s piestovým motorom. V porovnaní s nimi mal tiež oveľa menší dolet.<ref>[https://web.archive.org/web/20110514001132/http://www.
== Používatelia ==
Řádek 62 ⟶ 64:
=== Výkony ===
* '''Maximálna rýchlosť''': {{km|
* '''Maximálny dolet''': {{km|
* '''Dostup''': {{m|
* '''Stúpavosť''': {{m|21.5|m}}/s
* '''Plošné zaťaženie:''' {{kg|178}}/m²
Řádek 70 ⟶ 72:
=== Výzbroj ===
* 4× guľomet kalibru {{mm|12.7|m}}<ref>[https://www.boeing.com/history/products/fh-1-phantom-i.page FH-1 PHANTOM I]</ref>
* 8× neriadené rakety vzduch-zem HVAR (High Velocity Aircraft Rocket) kalibru {{mm|127|m}}
| |||