|
== Život ==
Narodil sa v rodine advokáta Antonína a Marie Švermových v Mnichovom Hradišti, v okrese [[Mladá Boleslav]]. Štúdium práva na [[KarolovaKarlova univerzita|KarolovejKarlovej univerzite]] v [[Praha|Prahe]] nedokončil, stal sa redaktorom viacerých komunistických novín ([[Rudé právo]], Večerník Rudého práva, Avantgarda, Komunistická revue). Bol organizátorom robotníckych štrajkov a demonštrácií, ideológ komunistického hnutia, funkcionár KSČ. V rokoch [[1926]]–[[1928]] absolvoval [[Leninská škola v Moskve|Leninskú školu v Moskve]]. V roku [[1929]] sa ako člen Gottwaldovej skupiny stal členom Ústredného výboru [[KSČ]]. Pôsobil v Komunistickej internacionále a v rokoch [[1935]] – [[1938]] bol poslancom Národného zhromaždenia. Po okupácii [[Čechy|Čiech]] a [[Morava (región)|Moravy]] odišiel v [[máj]]i [[1939]] do [[Paríž]]a, kde pôsobil od roku [[1940]] ako redaktor časopisu Světový rozhled, nadviazal tiež kontakt s komunistickými emigrantmi na západe. Po napadnutí Francúzska Nemeckom v roku [[1940]] pôsobil opäť v [[Moskva|Moskve]]. Od roku [[1943]] redigoval Československé listy, pracoval na moskovskom vysielaní [[Československý rozhlas|československého rozhlasu]], bol činiteľ Všeslovanského výboru a neskôr vedúci jeho Československej sekcie. Aktívne pôsobil ako agitátor a organizátor protifašistického odboja. V decembri [[1943]] sa zúčastnil rokovaní o [[Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík|Zmluve o priateľstve medzi ZSSR a ČSR]]. Tesne pred začiatkom [[SNP]] spolu s [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánským]], [[Marek Čulen|Marekom Čulenom]] a [[Alexej Asmolov|Alexejom Asmolovom]] priletel v noci z 27. na [[28. august]]a [[1944]] na Slovenské územie. Ako predstaviteľ moskovského vedenia KSČ pracoval na sekretariáte ÚV KSS v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], pôsobil tiež v redakcii [[Pravda (slovenský denník)|Pravdy]], ktorá vychádzala v Banskej Bystrici. Ako zástupca vedenia KSČ vystúpil na Konferencii závodných výborov a dôverníckych rád [[15. október|15. októbra]] [[1944]] v [[Podbrezová|Podbrezovej]]. Po ústupe SNP do hôr ustupoval v horúčkach spolu s členmi [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPH]] cez svahy [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Zahynul počas namáhavého prechodu cez [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenec]]. Pochod vo víchrici neprežilo aj ďalších 80 vojakov (on mal 43 rokov). O jeho smrti<!-- http://vasevec.parlamentnilisty.cz/blogy/jan-sverma-stale-inspirujici-osobnost
Poslední chvíle života Jana Švermy autenticky zaznamenal a popsal Jozef Nálepka, bratr kapitána Jána Nálepky takto: „Spekuluje se, že to či ono se stalo Švermovi. Je třeba otevřeně říci, jak to bylo. My jsme viděli, co měl obuté. Měl krásné kanady, šněrovací, ale při tom shonu, ráno, ve chvíli ústupu mu někdo boty vyměnil. Může se říci, že mu je někdo ukradl, anebo opravdu omylem v tom chvatu si obul jeho boty a Švermovi zůstaly jen boty menší a těsnější. Proto se mu pak hůře zdolával obrovský těžký terén na svahu Chabance. To bylo i pro zdravého člověka opravdu velké vypětí. Slánský v dobré víře, aby Švermovi nebyla zima, mu půjčil kožich. Ovšem sněžilo, takže kožich namokl a vlastně přitížil Švermovi. Za tohoto pochodu zahynulo téměř sto mladých mužů, mladí chlapci 23-25 letí. Šverma už na konci nemohl jít sám, už ho museli podepírat, aby ho dovedli do chaty v Lomnisté dolině. Aniž by k ní došel, skonal. Lékař konstatoval, že zemřel na zápal plic a vysílení.“ --> a jej dôsledkoch <!-- http://www.slovenskyrozhlad.sk/?jan-%8Averma-smr%9D-na%9Aiel-v-slovensk%FDch-hor%E1ch-%96-vladim%EDr-mezencev,2651
Ako by sa vyvíjali ďalšie životné osudy Jana Švermu v prípade, že by sa dožil mája 1945 a teda oslobodenia republiky? Na túto otázku sa neodvážil odpovedať žiadny historik, ani politológ. Šverma bol síce zásadový komunista, vzdelaný marxista, ktorý by sa však nikdy nepridal na stranu deformátorov a dogmatikov. Jednoducho bol zásadový a čestný. Možno by na určitý čas bol v strane i štáte mužom č. 2, po Gottwaldovej smrti v roku 1953 i mužom č. 1, možno by skončil na šibenici ako jeho spolubojovník Rudolf Slánský, či ďalší komunista – intelektuál Vladimír Clementis. -->sa viedli rôzne špekulácie, pretože Šverma bol najvyššie postaveným komunistickým politikom, ktorý sa aktívne zapojil do SNP.
|
