Česko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Karlova univerzita, v zmysle disk. |
||
Riadok 87:
Celé dnešné územie štátu patrilo k [[Rímskonemecká ríša|rímskonemeckej ríši]] počas celej jej existencie (10. stor.{{--}}[[1806]]). Okrem toho Česko – podobne ako Uhorsko – v rokoch [[1526]]–[[1918]] patrilo k [[habsburská monarchia|habsburskej monarchii, teda rakúskej monarchii]], a tým pádom bolo v rokoch [[1804]]–[[1867]] zároveň súčasťou [[rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], v rokoch [[1867]]–[[1918]] bolo zároveň súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]].
Od 13. storočia do konca druhej svetovej vojny bolo územie Čiech, Moravy aj Sliezska (a najmä pohraničie nazývané tzv. [[Sudety (región)|Sudetmi]]) obývané [[Nemci|Nemcami]], z ktorých väčšina bola vysídlená po druhej svetovej vojne. Azda najvýznamnejším českým panovníkom bol rímskonemecký cisár [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] v 14. storočí, ktorý mimoiné založil [[
V 15. storočí sa v českých krajinách formovalo husitské reformné hnutie. V roku [[1415]] bol v [[Kostnický koncil|Kostnici]] upálený [[Ján Hus]]. Situácia v českých krajinách sa vyhrotila a vypuklo [[Husitstvo|husitské povstanie]] ([[1415]]–[[1436]]). Náboženské rozpory v českých krajinách pretrvávali aj po reformácii a v roku [[1618]] [[Pražská defenestrácia (1618)|druhá pražská defenestrácia]] bola jednou z udalostí, ktorá iniciovala [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnú vojnou]] ([[1618]]–[[1648]]). Počnúc tridsaťročnou vojnou nastal asi na 150 rokov hlboký hospodársky, politický a kultúrny úpadok a silná germanizácia Česka. Koncom 18. storočia nastúpilo [[české národné obrodenie]].
| |||