Červený teror: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
kategória |
d Karlova univerzita, v zmysle disk. |
||
Riadok 5:
Ďna [[20. júna]] 1918 eser [[Grigorij Ivanovič Semionov]] (nezamieňať s vodcom bielych) zavraždil [[Vladimir Volodarskij|Vladimira Volodarského]], člena Všeruského centrálneho výkonného výboru sovietov (Всероссийского центрального исполнительного комитета советов, ВЦИК – VCIK) a vrchného cenzora v [[Petrohrad]]e. Na začiatku júla 1918 sa konal V. všeruský zjazd sovietov. Ľavý eseri chceli uskutočniť "tretiu ruskú revolúciu", preto obsadili budovu moskovskej Čeky. Za búrlivých diskusií medzi boľševikmi a esermi<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin. Počátek teroru.'' Dialog, Liberec 1996, p. 161.</ref> bola [[4. júla]] 1918 schválená ústava RSFSR. Keď pluk lotyšských červených strelcov pod velením bývalého cárskeho dôstojníka [[Jukums Vācietis|Isakima Vacetisa]] budovu Čeky dobyl späť, povstanie ľavých eserov sa zrútilo. Jej vodcov zatkli a popravili. Dňa [[6. júla]] 1918 ľaví eserovia ešte zavraždili vyslanca Mirbacha. Lenin (predseda vlády) a Sverdlov (hlava štátu) okamžite Nemcom kondolovali a odsúdili tento čin. Nemci žiadali povolenie, aby nemecké vyslanectvo v Moskve mohol chrániť nemecký pluk. Lenin z nacionálnych dôvodov odmietol. Nemci už nemali silu reagovať tvrdo a iba presunuli svoje vyslanectvo do samostatného Estónska. [[20. august]]a 1918 Nemci a sovieti uzavreli faktickú spojeneckú zmluvu: za ruské dodávky potravín a surovín Nemci prestali podporovať bielych. Po abdikácii Viliama II. vyhásil Lenin brest-litovskú mierovú zmluvu za neplatnú.
Ďna [[30. august]]a 1918 Fanny Kaplanová údajne postrelila Lenina a v ten istý deň Leonid Kanegeiser zavraždil šéfa petrohradskej Čeky Mojseja Urického. Väščina historikov sa prikláňa k teórii, že teror rozpútali ľavý eseri a boľševici iba tvrdo reagovali. Menšina (Oleg Vasiljev<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 190.</ref>, [[Václav Veber]]<ref>Václav Veber: ''Stalin. Stručný životopis.'' [[
Dňa [[2. septembra]] 1918 bol v celom Rusku vyhlásený výnimočný stav. Dňa [[5. septembra]] 1918 Sovnarkom vydal dekrét o červenom terore: Noviny tlačili zoznamy zastrelených. Boli zavedené ''trojky'', ktoré vynášali rozsudky s trestom smrti. Trest bol vykonaný do 24 hodín. Všetkých väznených členov dočasnej vlády (Временного правительства) verejne popravili: ministra spravodlivosti Ščeglovitova, ministra vnútra Chvostova, ministra vnútra Protopova, náčelníka policajného oddelenia Beleckého a arcidiakona Vostrogova.<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 194.</ref> Ich účelom bolo „zasiať strach do sŕdc nepriateľov revolúcie“. Dňa [[20. apríl]]a [[1921]] bol vydaný dekrét o vytvorení špeciálneho koncentračného tábora pre 10 000 – 20 000 ľudí za polárnym kruhom.<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 203.</ref>
|