Sabinov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázky
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, revert symbolu bez povolenia
Riadok 6:
| Obrázok = Slovakia Sabinov 16.jpg
| Popis obrázku = Súkostolie v centre mesta
| Znak = Sabinov<!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr.jpg -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Kraj = Prešovský
Riadok 54:
V meste je dominantou gotický chrám sv. Jána Krstiteľa. Prvá písomná zmienka o tomto meste na brehu Torysy pochádza z roku [[1248]]. V polovici [[12. storočie|12. storočia]] sa tu usadili [[Nemecko|nemeckí]] kolonisti. Spolu s [[Prešov]]om získalo toto mesto v roku [[1299]] mestské výsady. Postavenie mesta navonok zdôrazňovali [[hradby]] pochádzajúce z [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočia]], z ktorých dodnes sa zachoval súvislý pás.
 
V [[19. storočie|19. storočí]] boli vybudované menšie podniky, avšakale Sabinov naďalej ostal mestom poľnohospodárstva a remeselníctva. Po roku [[1960]] boli vybudované strojárske a drevárske závody. Mesto sa zväčšilo výstavbou bytov, zmodernizovala sa časť staršej zástavby. V polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa obec Orkucany stala mestskou časťou Sabinova.
 
== Polohopis ==
Riadok 75:
 
== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o Sabinove, ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci, je z roku [[1248]]. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol [[28. január]] [[1299]], kedy mu uhorský kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] udelil spolu s [[Prešov]]om a [[Veľký Šariš|Veľkým Šarišom]] spišské práva -  – právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku [[1405]] bol Sabinov povýšený na [[slobodné kráľovské mesto]], čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany -  – združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte [[Košice]], [[Prešov]], [[Bardejov]] a [[Levoča]]. Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo 14. -  – 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov.
 
Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia, najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku [[1461]] úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484- – 1518 bol kostol neskorogotický prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938{{--}}1939, v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku [[1992]] bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku [[1657]], zvon pochádza z roku [[1470]]. Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum, postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj gréckokatolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám, postavené na okrajoch historického jadra.
 
V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 -  – 1877 žil v meste u svojho brata významný [[Štúrovci|štúrovec]] [[Bohuslav Nosák|Bohuš Nosák-Nezabudov]], pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojne]] tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura, ako aj spisovateľka Jolana Cirbusová a [[Anton Prídavok]]. Neskôr v meste vznikli rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 -  – 1924 tu úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením [[Janko Borodáč|Janka Borodáča]], ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ.
 
Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. V roku 1919 bolo mesto na krátko okupované vojskami [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 179:
 
==== Železnica ====
Mestom prechádza železničná trať [[Železničná trať Košice – Muszyna|Košice -  – Lipany -  – Plaveč]], kde je Sabinov obsluhovaný už iba osobnými vlakmi, premávajúcimi medzi Košicami a Lipanmi. Ďalej je možné cestovať z Plavča prestupom na [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]] a [[Poprad]], železničné spojenie s poľskom nefunguje od marca 2010.
 
==== Mestská hromadná doprava ====
Riadok 201:
== Osobnosti ==
=== Významné osobnosti ===
* [[Eduard Samuel Bartsch]] -  – [[lekár]], [[prírodovedec]] a [[entomológ]]
* [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraj Buchholtz]] -  – senior [[Spiš (región)|spišských]] [[Mesto (Slovensko)|miest]], kazateľ [[Evanjelická cirkev|evanjelickej cirkvi]], literát a horolezec
* [[Jolana Cirbusová]] – spisovateľka
* Teodor Csontváry Kosztka – maliar
* [[Juraj Hatrík]] -  – slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik
* [[Bohuslav Nosák|Bohuslav Timotej Ignác Nosák-Nezabudov]] -  – evanjelický kňaz, notár, romantický básnik, prekladateľ, publicista, redaktor, autor historických próz a cestopisov
* [[Anton Prídavok]] – spisovateľ
* [[Severín Škultéty]] -  – [[evanjelický kňaz]], [[pedagóg]], [[Náboženstvo|náboženský]] [[spisovateľ]]
* [[Jakub Wagner]] - [[evanjelický kňaz]], [[pedagóg]], [[básnik]]