Seredský kaštieľ: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
Značka: možný vandalizmus
 
{{presunúť|Sereďský kaštieľ}}
{{Na úpravu}}
{{Infobox budova
| názov = SereďskýSeredský kaštieľ
| obrázok = Kastiel-sered.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = SereďskýSeredský kaštieľ na historickej fotografii
 
<!-- Základné údaje -->
}}
 
'''SereďskýSeredský kaštieľ''' alebo '''kaštieľ v Seredi''' je stavba v meste [[Sereď]] stojaca na mieste hradu '''Šintava'''. Je [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnou kultúrnou pamiatkou]].
 
Lokalizácia hradu Šintava bola počas dlhého obdobia predmetom rôznych úvah a názorov. Až v roku 1983 pri pamiatkovom výskume kaštieľa v Seredi sa zistilo, že tento klasicistický kaštieľ uprostred parku je prestavaný hrad - pevnosť Šintava. Stredoveký hrad bol totiž v 17. storočí premenený na modernú renesančnú pevnosť a neskôr na kaštieľ. Zmena koryta rieky [[Váh]] spôsobila, že sa dostal z ľavého brehu na pravý a preto ho možno teraz nájsť v Seredi a nie v susednej obci [[Šintava]].
V období nástupu výkonných strelných zbraní, keď sa z Talianska šíril bastiónový systém obranných stavieb, začali pravdepobne Thurzovci prestavbu gotického hradu na jednu z najmodernejších renesančných pevností. V rokoch 1600 - 1618 sa okolo starého hradu začína výstavba nového okruhu vonkajšieho opevnenia, ktoré zväčšilo pôdorysnú rozlohu hradu na 120 x 120 m. Išlo o štvorboký okruh bastiónového opevnenia s nárožnými bastiónmi. Dodnes sa jeden z bastiónov zachoval. Ide o objekt v styku oboch krídel súčasného kaštieľa. Vrchol opevnenia hradu zavŕšila esterházyovská prestavba v 2. polovici 17. storočia, ktorej súčasťou bola nová úprava hviezdicovitej vodnej priekopy.<ref name=":0" />
 
== SereďskýSeredský kaštieľ ==
[[Matej Bel]] v roku 1742 hovorí o čerstvej prestavbe bývalého hradu na kaštieľ Jozefom Esterházym ale aj o zmene koryta rieky Váh, ktorá spôsobila, že sa Šintavský hrad ocitol na pravom brehu hlavného toku, a teda pri mestečku Sereď. Štvorbastiónová pevnosť sa v priebehu troch storočí postupne zmenila na barokový a neskôr klasicistický kaštieľ (1841) obklopený [[Anglický park|anglickým parkom]]. V tejto podobe, i keď veľmi zničený, sa zachoval do dnes. Objekt kaštieľa v súčasnej podobe vznikol spojením dvoch krídiel vonkajšieho hradu a to západného krídla s [[bastión]]om a južného krídla. Opevnenia boli postupne rozobraté a priekopy zasypané.<ref name=":0" />
 
 
=== Osud kaštieľa v 20. storočí ===
SereďskéSeredské panstvo v roku 1912 odkúpil barón [[Henrich Ohrenstein]], ktorý zomrel v júli 1919. Dedičom na čele s jeho synom Jurajom bol park aj s kaštieľom, vzhľadom na zmeny po rozpadnutí Rakúska - Uhorska, definitívne pririeknutý až v roku 1925. Zároveň boli stanovené podmienky jeho vlastníctva - napr. majiteľ musí zachovať jeho pôvodné umelecké zariadenie, sprístupniť park širokej verejnosti a pod. Členovia rodiny Ohrenstein sa hlásili k židovskej národnosti a preto sa ich dotkli aj protižidovské opatrenia v období prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945. V roku 1941 prevzal ich majetok do svojej správy [[Štátny pozemkový úrad]] v Bratislave, ktorý ho v októbri roku 1942 odpredal Štúdijnej základine za 4 milióny korún. Budova bola vo veľmi zlom stave, lebo v posledných rokoch nebola trvale obývaná a udržiavaná. V septembri 1944 sa do kaštieľa nasťahovali nemeckí vojaci, ktorí spustili lavínu pustošenia kaštieľa. Tú dokončila ruská armáda. V kaštieli si zriadili poľnú nemocnicu. Drevenými časťami zariadenia, parketami a vzácnymi knihami kúrili. V parku vyrúbali vzácne stromy. Skazu dovŕšili miestni obyvatelia. Za 8 dní vyrúbali 5 ha agátového lesa. V októbri 1948 pripadol celý majetok štátu. Kaštieľ bol v roku 1949 pridelený novozriadenému okresu Sereď. Časť priestorov využívala aj mládež ako divadelnú sálu. V druhej polovici 50-tych rokov bol v časti parku postavený amfiteáter. Po zrušení okresu Sereď časť priestorov obsadila v roku 1962 Stredná odborná škola Niklovej huty a od roku 1968 Dom detí a mládeže. Divadelná sála sa v roku 1969 premenila na zámockú vináreň. V tomto období bola budova kaštieľa i park dobre využité a relatívne dobre udržiavané. V 80-tych rokoch sa mala uskutočniť generálna obnova kaštieľa a historického parku. V roku 1986 sa začalo s rekonštrukciou kaštieľa, ale v roku 1993 prešiel do majetku mesta, ktoré o neho úplne stratilo záujem. Archeologický výskum, ktorý začal v roku 1983, sa nedokončil a archeologické plochy boli v roku 1995 zahrnuté zeminou. Mesto sa snažilo predať kaštieľ za korunu ale nikto ho nechcel. V roku 2004 mesto založilo vlastné Mestské múzeum, v ktorom sú vystavené predmety nájdené pri archeologickom výskume, a za odbornej pomoci Občianskeho združenia Vodný hrad začína pripravovať projekt reálneho využitia sereďskéhoseredského kaštieľa (2007).<ref name=":0" />
 
== Súčasnosť ==
Občianske združenie Vodný Hrad rozbehlo v roku 2008 projekt obnovy sereďskéhoseredského kaštieľa a to bastióna – jedného z obranných objektov bývalého hradu Šintava. Vo vnútri bastiónu sa nachádzajú tzv. kazematy šintavskej pevnosti s dvomi pármi delových strieľní – mohutný zaklenutý priestor s tromi piliermi. Postavený bol z tehál v polovici 16. storočia (okolo roku 1550). Po odsúhlasení zámeru mestom a pamiatkovým úradom sa práce na obnove najstaršej časti kaštieľa začali realizovať v roku 2009. V roku 2010 boli prerušené a pokračovali až v roku 2011–2013, kedy bol obnovený interiér a dvorová fasáda bastiónu s novou bránou. Výsledok si mohli pozrieť návštevníci kultúrnych akcií počas leta roku 2013. Na obnovu významnou čiastkou prispelo občianske združenie Vodný Hrad vďaka príspevkom známych a neznámych darcov a najmä akciovej spoločnosti Slovenské cukrovary. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.muzeum.sered.sk|url=http://www.muzeum.sered.sk/klient-223/kino-108/stranka-2521|vydavateľ=Dom kultúry, Sereď|dátum prístupu=2019-10-04|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref>
 
=== Zbierka ===