Aponiovci: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 27 bajtov ,  pred 11 mesiacmi
chýba zhrnutie úprav
d (male upravy)
 
== Dejiny rodu ==
Zakladateľom rodu je [[Tomáš Aponi|Tomáš]] nazývaný ''Červený'' (Rúfus), ktorý bol [[1323]] kastelánom [[Čachtický hrad|Čachtického hradu]] a [[Branč (hrad)|hradu Branč]]. Od kráľa [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] získal zámenou za hrad [[Čeklís (hrad)|Čeklís]] ([[Bernolákovo]]) hradné panstvo [[Oponický hrad|Oponice]], podľa ktorého potom začal rod používať predikát. Ďalšie panstvá mal rod v Eberharde (Yberhard, [[Malinovo]]), v [[Tolnianska župa|Tolnianskej]] a [[Békešská župa (Uhorsko)|Békešskej]] stolici. Diplomatické smerovanie rodu už položil Tomáš Aponi, ktorý bol vyslancom uhorského kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého]] u pápeža [[Klement VI.|Klementa VI.]]. v [[Avignon|Avigone]]e roku [[1343]]. [[Pavol Aponi]] bol zase vyslancom [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]] vo Viedni roku [[1606]] vyrokoval mier. V roku [[1618]] bol cisárom poverený rokovaním o hraniciach medzi [[Uhorsko|Uhorskom]]m a [[Moravské markgrófstvo|Moravským markgrófstvom]]. Aponiovci vďaka svojmu vzdelaniu a diplomatickým schopnostiam sa stali tak vyslancami v rôznych krajinách. Vedeli šikovne obhájiť záujem kráľa, uhorskej krajiny a stavov. V 16., 17. a [[18. storočie|18. storočí]] získali Aponiovci barónsky a následne aj grófsky titul. Členovia rodu sa uplatňovali vo vojenských a v politických funkciách. Počas povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákóciho]] ([[1703]]{{--}}[[1711]]) boli niektoré majetky rodu v roku [[1708]] zničené.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Machala|meno=Drahoslav|titul=Šľachtické rody|vydanie=|vydavateľ=Perfekt a.s.|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-375-5|strany=10 - 11}}</ref>
 
Rod sa do povedomia kultúrnej a vzdelanej [[Európa|Európy]] zapísali hlavne tým, že založil slávnu [[Aponiovska knižnica|Aponiovsku knižnicu]]. Presťahovali ju z Viedne, kde vznikla, do [[Bratislava|Bratislavy]] v roku [[1825]] a sprístupnili ju verejnosti v roku [[1827]]. Navštevovali ju dokonca [[štúrovci]] a nechal si posielať do nej knihy z [[Rusko|Ruska]]. Najznámejším novodobým členom rodu je [[Albert Aponi]], ktorý zaviedol maďarizačné [[Aponiho zákony]] v roku [[1907]]. Knižnicu z kaštieľa v Oponiciach v roku [[1956]] pre [[Matica slovenská|Maticu Slovensku]] zachránil františkán Jozef Vševlad Gajdoš.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aponiovská knižnica - Bibliotheca Apponiana, Oponice|url=http://www.snk.sk/sk/navstivte-nas/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana-oponice.html|vydavateľ=www.snk.sk|dátum prístupu=2019-08-30}}</ref>
 
== Významnejší členovia rodu ==
 
* [[Tomáš Aponi]] (''Rúfus'') ([[14. storočie]]), zakladateľ rodu, kastelán, vyslanec [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého]]
* [[Pavol Aponi]] (* 1564{{--}}†1624† 1624), [[barón]], strážca kráľovskej koruny, vyslanec [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]]
* [[Jozef Aponi]] (* {{--}}†1787† 1787), gróf, filozof, [[jezuita]], profesor na [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzite]]
* [[Anton Juraj Aponi]] (* 1751{{--}}†1817† 1817), gróf, veľkostatkár, diplomat, župan
* [[Anton Aponi]] (* 1782{{--}}†1852† 1852), [[gróf]], diplomat, veľvyslanec v [[Nemecko|Nemecku]], [[Toskánsko|Toskánsku]] a v [[Rím|Ríme]]e
* [[Rudof Aponi]] (* 1812{{--}}†1876† 1876), gróf, diplomat, vyslanec v [[Petrohrad|Petrohrade]]e, [[Paríž|Paríži]]i a [[Londýn|Londýne]]e
* [[Juraj Aponi]] (* 1808{{--}}†1899† 1899), gróf, kancelár, krajinský sudca, poslanec [[Uhorský snem|Uhorského snemu]]
* [[Albert Aponi]] (* 1846{{--}}†1933† 1933), diplomat, minister kultu a výučby uhorskej vlády
* [[Henrich Aponi]] (* 1885{{--}}†1935† 1935), gróf, diplomat, cestoval po [[Afrika|Afrike]], [[India|Indii]] a [[Himaláje|Himalájach]]
* [[Albert II. Aponi]] (* 1899{{--}}†1970† 1970), politik, zástupca, novinár
* [[Géraldine Aponi]] (* 1915{{--}}†2002† 2002), manželka albánskeho kráľa [[Zog I.|Zoga I.]]
 
== Galéria ==