Komárno: Rozdiel medzi revíziami

| Znak = Coat<!-- ofnevkladať armsbez ofpísomného Komárnopovolenia obce, pripojeného k obr.png -->

| Vlajka = Tr<!-- komarnonevkladať 558bez 425písomného jpgpovolenia obce, pripojeného k obr.png -->

| titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773  –  1997)

V meste sa križujú [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|cesty I/63]] ([[Bratislava]]{{--}}[[Štúrovo]]), [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]] ([[Nitra]]{{--}}[[Komárom]]) a [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|II/573]] (smer [[Kolárovo]]), ako aj [[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|železničné trate Nové Zámky – Komárom]], [[Železničná trať Bratislava – Komárno|Bratislava – Komárno]] a [[Železničná trať Komárno – Kolárovo|Komárno – Kolárovo]]. Komárno leží {{Km|53|m|w}} juhovýchodne od [[Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]], {{Km|31|m|w}} južne od [[Nové Zámky|Nových Zámkov]] a {{Km|48|m|w}} západne od [[Štúrovo|Štúrova]].

Komárno leží na sútoku rieky [[Dunaj]] a [[Váh]]. Dunaj tečie na južnej strane mesta a oddeľuje ho od Maďarska. Severne od mesta ústi do Váhu [[Stará Nitra]] -  – pôvodné koryto rieky [[Nitra (rieka)|Nitra]].

V katastrikatastrálnom území mesta evidujú viac bocianích hniezd.<ref>Bucz, V. 2013: Hniezdenie bociana bieleho (Ciconia ciconia) v okrese Komárno v období 2011–20132011 – 2013. Iuxta Danubium 15, 77- – 86; [http://bociany.sk/nestcards?city=kom%C3%A1rno bociany.sk]</ref> V meste hniezdí mnoho lastovičiek, ich počet však každý rok klesá. Na dunajskom nábreží a na Alžbetinom ostrove je viac starých stromov.<ref>[[Kaán Károly]] 1909: A természeti emlékek fentartása. Budapest, 32; [[Természettudományi Közlöny]] 1897, 444- – 445.</ref>

Mesto ležiace pri sútoku [[Dunaj]]a a [[Váh]]u a patrí medzi najstaršie trvalo obývané lokality na [[Slovensko|Slovensku]]<ref>http://www.komarno.sk/historia_229.html</ref>. Brod cez mohutnú rieku umožňoval cestu obchodníkov, ktorých prítomnosť využívalo miestne obyvateľstvo, profitujúce z pohybu tovaru. Osídlenie okolia dnešného mesta spadá do [[Stará bronzová doba|staršej doby bronzovej]] (cca 2000 pred  Kr.), no výraznejšie stopy tu zanechali až [[Kelti]] a po nich [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]]. Na Dunaji sa nachádzala [[Limes Romanus]] – vonkajšia hranica [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] a provincie [[Panónia (rímska provincia)|Panónia]], ktorú bránili opevnené tábory na rímskom, no i opačnom (keltskom a neskôr germánskom) brehu. Z tohto obdobia pochádza i [[Rímsky vojenský tábor v Iži]] (Celemantia/Kelemantia), ktorý tvoril predsunutú základňu a ochraňoval hranicu v okolí Komárna.

Po páde ríše, v čase [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]] a príchodu prvých [[Slovania|Slovanov]], osídlili územie [[Avari (Stredná Ázia)|Avari]], ktorí na strednom Dunaji vládli medzi rokmi [[568]] až [[791]]. Ich pobyt na území mesta dokladá aj 8 pohrebísk s bohatými nálezmi a v roku [[811]] sa spomína aj útok Slovanov na Avarov, žijúcich v okolí Komárna. Po rozvrate Avarskej ríše sa v regióne presadili [[Slovania]], ktorí už počas avarskej nadvlády vytvárali najmä severne od Dunaja kmeňové útvary, z ktorých sa na začiatku [[9. storočie|9. storočia]] vytvorilo [[Nitrianske kniežatstvo]]. Južné Slovensko po Bratislavu tvorilo jadro kniežatstva, ktoré sa v roku [[833]] stalo súčasťou [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], ktorej územie sa rozšírilo na veľkú časť strednej Európy. Brod na Dunaji pri Komárne, kde vzniklo opevnené sídlo (hradisko), využívali vojaci i obchodníci a tvorilo tak dôležitý tranzitný koridor ríše. Predpokladá sa, že práve tadeto prišla na územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] aj misia [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] v roku [[863]].

Koncom [[9. storočie|9. storočia]] sa na územie [[Panónska panva|Karpatskej kotliny]] dostávajú maďarské kmene, ktoré postupne preberajú moc. Postupný zánik [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] znamenal opätovný nárast vplyvu [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]], ktoré sčasti samostatne, no ako súčasť vznikajúceho [[Uhorsko|Uhorska]] existovalo až do roku [[1108]]. Komárno bolo v tom čase strediskom Komárňanského komitátu a práve v tomto období sa predpokladá vznik hradu s osadou ''Camarum'' (1075). Prvé mestské výsady udelil Komárnu [[1. apríl]]a [[1265]] [[Belo IV.]], čím sa podnietil rozvoj mesta. [[Matej Korvín]] dal vybudovať na komárňanskom hrade renesančný palác a strategickú polohu mesta využil na vybudovanie kráľovskej flotily. Ďalší podnet na rozvoj mesta dala [[Osmanská ríša|turecká expanzia]], ktorou sa mesto stalo pohraničnou pevnosťou ríše. Z potreby zastaviť postup Turkov a ochrániť územie i obyvateľov nastáva budovanie vojenskej [[Protiturecká pevnosť (Komárno)|pevnosti]], ktorá sa stala základom [[Fortifikačný systém mesta Komárno|obranného systému mesta]].

Vyhnaním protivníka sa začala obnova vojnou spustošenej krajiny a Komárno sa vďaka polohe na križovatke vodných i suchozemských ciest a prekvitajúcemu obchodu rýchlo vyvíja na dôležité mesto Uhorska. Jeho postavenie potvrdzuje [[16. marca]] [[1745]] [[Mária Terézia]], ktorá udeľuje Komárnu titul a práva [[Slobodné kráľovské mesto|slobodného kráľovského mesta]]. V meste sa postavilo niekoľko palácov, kláštorov a kostolov a sľubný stavebný ruch zastavilo až silné [[zemetrasenie]] z [[28. jún]]a [[1763]], ktoré o dve desaťročia [[22. apríl]]a [[1783]] nasledovalo ďalšie. Napriek veľkým škodám si mesto udržalo svoje postavenie dôležitého strediska. Počas [[Revolúcia v rokoch 1848  –  1849|revolučných rokov 1848/49]] došlo v Komárne, ako poslednej bašte maďarskej buržoáznej revolúcie k veľkému požiaru pevnosti a k zničeniu veľkej časti mesta. Obnova prebiehala pomaly a z opravenej pevnosti sa stala dôležitá vojenská základňa [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armády.

Po rokoch úpadku nastal opätovný rozvoj až na konci [[19. storočie|19. storočia]], keď sa mesto napojilo na [[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|sieť železníc]] a ciest a vybudovali sa mosty cez [[Dunaj]] i [[Váh]]. Začali sa tiež budovať priemyselné podniky a pripojením osady ''Újszőny'' (r. 1896) sa získalo územie pre rozvoj mesta i na pravom brehu Dunaja. Po zániku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] vznikla na Dunaji hranica, ktorá rozdelila [[Komárňanská župa (Uhorsko)|župu]] aj mesto na dve časti. Komárno sa stáva sídlom okresu, vznikajú nové úrady a inštitúcie a začlenením do Československa sa postupne mení i národnostné zloženie mesta. Klesá podiel obyvateľov maďarskej národnosti, pre ktorých sa stalo mesto na Dunaji kultúrnym centrom na Slovensku. Po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] bolo Komárno pripojené k Maďarsku a zároveň sa stalo sídlom novej župy. Oslobodením [[30. marca]] [[1945]] sa vrátili hranice do predvojnového stavu a Komárno sa opäť stalo hraničným mestom Československa.

Sídlisko I a II vzniklo počas výstavby nových Slovenských lodeníc v 50. rokoch minulého storočia, je postavené klasickou tehlovou technológiou. Sídlisko III vzniklo pri plynárni v r. [[1963]], polovica sídliska je postavená už panelovým systémom výstavby. Sídlisko IV na Rákocziho ulici, smerom do [[Nové Zámky|Nových Zámkov]] má už kompletnú panelovú zástavbu. Sídlisko V (Prednádražie) bolo postavené pri obnove mesta po povodni na Dunaji v r. [[1965]]  –  [[1968]]. Sídlisko VI (i časť Sídliska I a II) vzniklo na mieste centrálnej časti mesta zlikvidovaním starých prízemných domov v blízkosti hlavnej cesty do Bratislavy<!-- "Nové Zámky - Bratislava" asi nie -->. Sídlisko VII (Prístav) tvorí panelová zástavba v priestore medzi Sídliskom VI a prístavom, je posledným dokončeným sídliskom z obdobia výstavby panelových bytových domov. Ďalej mala nasledovať výstavba sídliska Bašty. Z plánovanej výstavby sa však postavilo len 11 panelových domov. Ďalšie boli dokončené už ako platené nájomné byty, prípadne ako byty v osobnom vlastníctve (po rozpade KBV).

* [[Nádvorie Európy]] -  – námestie obklopené stavbami v architektonickom štýle 45 európskych krajín

*v r. 2018 započalazačala výstavba cezhraničného diaľničného cestného mosta z maďarskej dialnice Gyor -  –  Budapest s prepojením cesty I/63 na slov. brehu Dunaja. Pokračovať má cestné prepojenia na cewtu I/64 v okolí N. Zámkov, s napojením na plánovanú rýchlostnú cestu R 7 do Nitry. Zároveň s obchvatom cesty okolo Komárna.