Verzia z 03:45, 7. október 2019 upraviť Sokol Kat (diskusia \| príspevky) 2 348 editací d odkaz ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:29, 7. október 2019 upraviť vrátiť Sokol Kat (diskusia \| príspevky) 2 348 editací d doplnenie Ďalšia úprava →
Riadok 23: [[Súbor:XF2D-1 NAN8-47.jpg\|náhľad\|XF2D-1 v roku 1947]] [[Súbor:F2H-2N VC-4 on USS FD Roosevelt (CVB-42) 1950.jpg\|náhľad\|F2H-2N VC-4 na palube USS FD Roosevelt (CVB-42) v roku 1950]] [[Súbor:Museum Marines aeq.jpg\|náhľad\|Prieskumná verzia F2H-2P]] Ešte predtým ako sa vôbec začal vyrábať FH-1 Phantom, McDonnell uvažoval o „väčšej a lepšej“ tohto lietadla, ktoré by malo vyšší výkon a väčší dosah. V marci 1945, iba týždne po prvom lete Phantomu, si námorníctvo objednalo jeden prototyp vylepšeného prototyp „XF2D-1“. Nový stroj mal nezameniteľnú podobnosť s Phantomom a takmer rovnakú konfiguráciu vrátane podobného skladacieho krídla, podobného chvosta, motora a podvozku. XF2D-1 však nebol iba zväčšeninou Phantomu v každom aspekte. Odlišoval sa viacerými drobnými rozdielmi. Řádek 40 ⟶ 41: Väčšina lietadiel F2H-2 bola spočiatku v typickej námornej modrej farbe, ale od polovice 50. rokov získali šedý náter v kombinácii s bielou spodnou časťou. Piloti mali tieto stroje radi, pretože na svoju dobu mali dobrý výkon, dobrú ovládateľnosť, boli veľmi odolné a spoľahlivé. Na prúdové lietadlo mali dobrý dole a piloti sa naučili ho ešte predĺžiť letom na jednom motore. Konštrukcia prúdových lietadiel sa vyvíjala veľmi rýchlo a v 50-tych rokoch už bola verzia F2H-2 zastaraná. Po bojových skúsenostiach v Kórei, kde bola nasadená F2H-2N, prišli inžinieri spoločnosti McDonnell s výrazne modifikovanou verziou. Nový variant "'''F2H-3'''" bol zavedený do služby koncom roku 1952. Trup F2H-3 bol predĺžený o {{m\|2.4\|m}}, čím vznikol priestor pre nový radar AN/APG-41 a zvýšila sa kapacita vnútornej palivovej nádrže o 50%. Lietadlo si zachovalo štvoricu kanónov kalibru {{mm\|20\|m}}, ale model M3 Hispano bol nahradený typmi Mark 12 alebo Mark 16. Dvojica horných kanónov mala po 220 nábojoch a spodná dvojica mala zásobu 250 nábojov. Veľkosť prídavných palivových nádrží na koncoch krídel bola znížená na 644 litrov a neraz ich piloti vôbec nevyužívali. Stroje F2H-3 získali výkonnejšie motory J34-WE-36 s ťahom 14,5 kN. Celkovo bolo do 30. októbra 1953 vyrobených 250 lietadiel F2H-3. ~~<ref>[https://web.archive.org/web/20110514001132/http://www.vectorsite.net/avbansh.html#m1 The McDonnell FH-1 Phantom & F2H Banshee]</ref>~~ V čase, keď lietadlá F2H-3 začali schádzať z výrobnej linky, sa už pracovalo na drobných vylepšeniach tejto verzie. Vznikol tak variant „'''F2H-4'''“, ktorý bol navonok identický s F2H-3. Od svojho predchodcu sa odlišoval iba výkonnejšími motormi J34-WE-38 (ťah 16,0 kN) a novým radarom Westinghouse AN/APG -37. Nové motory priniesli asi 5% zvýšenie rýchlosti a 10% zvýšenie doletu. Do septembra 1953 sa vyrobilo v tejto verzii 150 strojov.<ref>[https://web.archive.org/web/20110514001132/http://www.vectorsite.net/avbansh.html#m1 The McDonnell FH-1 Phantom & F2H Banshee]</ref> == Operačné nasadenie ==

McDonnell F2H Banshee: Rozdiel medzi revíziami