Bazilišok (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Bazilišok''' (menej často: '''bazilisk'''<ref>bazilisk; bazilišok. In: {{Citácia knihy|priezvisko=Šaling|meno=Samo|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Ivanová-Šalingová|meno2=Mária|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=Maníková|meno3=Zuzana|autor3=|odkaz na autora3=|titul=Veľký slovník cudzích slov|vydanie=2. rev. a dopl|vydavateľ=SAMO-AAMM|miesto=Veľký Šariš|rok=2000|počet strán=1328|url=|isbn=80-967524-6-4|kapitola=|strany=157|jazyk=}}</ref><ref>bazilišok. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref name="Star" />, zastarano: ''bazilišek''<ref name="SSN" /><ref name="KS" />, ''baziliškus''<ref name="Star">KOPECKÁ, M. et al. Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch. Bratislava: Veda, 2011 [https://www.juls.savba.sk/attachments/pub_starsia_slovenska_lexika/starsia.pdf] S. 75</ref>) je výraz majúci v mytológii, náboženstve, folkloristike viacero významov:
 
1. Od staroveku to bol bazilišok údajný krátky (len vyše 20 cm dlhý) žltý had s korunkovitým sfarbením (prípadne aj korunkovitými výbežkami) na hlave, ktorý žil najmä v severnej Afrike a bol natoľko jedovatý, že mal vraj až smrtiaci dych, prípadne aj smrtiaci pohľad a hlas. Ešte v 19. bol občas považovaný za druh reálne existujúceho veľmi jedovatého hada. V starovekom Egypte bol tento had stotožňovaný s kobrou aspis.
 
2. Od vrcholného stredoveku (prevažne do 17. storočia) bol bazilišok v niektorých textoch a vo výtvarnom umení:
* bájny tvor s hlavou kohúta (s korunkou), telom kohúta s veľkým počtom kohútích nôh (ale niekedy s telom iného vtáka, ropuchy či iného zvieraťa) a chvostom hada, ktorý sa obyčajne vyliahol z vajca starého kohúta vysedeného ropuchou a mal smrtiaci pohľad a/alebo dych, alebo
* bájny tvor s hlavou kohúta (a prípadne 2 rohmi) a ostatným telom okrídleného draka či dráčika