Martin Luther: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 9 bajtov ,  pred 2 rokmi
d
Revízia 6920890 používateľa 87.197.73.209 (diskusia) bola vrátená
d (Revízia 6920890 používateľa 87.197.73.209 (diskusia) bola vrátená)
Značka: vrátenie
Narodil sa ako prvý alebo druhý syn (pravdepodobne ako jedno z deviatich detí baníka<ref>Patrik Hof: ''Seid fruchtbar und mehret euch! - Die große Sippe des deutschen Reformers.'' PM History #10/2005, S.14-20</ref>). Vyrastal v chudobných pomeroch spojených s tvrdou výchovou. Jeho otec sa postupne vypracoval na úspešného podnikateľa, čo mu umožnilo financovať synove štúdiá.
 
V rokoch [[1501]] – [[1505]] študoval na univerzite v [[Erfurt]]e [[filozofia|filozofiu]]. Po získaní titulu magistra sa zapísal na štúdium práv, keď sa však 2. júla [[1505]] vracal z rodného mestečka do Erfurtu, pred bránami mesta ho zastihla silná víchrica s bleskami. Ocitol sa v nebezpečenstve smrti.(ALE CAU) Jeho priateľ po zásahu bleskom zomrel. V náhlivom rozhodnutí urobil sľub sv. Anne, že keď sa mu podarí vyhnúť sa blesku, stane sa mníchom<ref>nach V. Bavarus: ''Rapsodiae ex ore D. M. Lutheri'', 1549, II., 752; zitiert nach Maike Vogt-Lüerssennach:'' Martin Luther in Wort und Bild'', Books on Demand GmbH, 2003; S. 32–33</ref>. Po pätnástich dňoch sľub dodržal. Toto málo uvážené rozhodnutie bolo citeľné počas celého jeho života. Proti vôli otca vstúpil do rehole augustiniánov<ref>Martin Treu: ''Martin Luther in Wittenberg. Ein biografischer Rundgang''; Hrsg.: Stiftung Luthergedenkstätten in Sachsen-Anhalt; 2. Auflage. 2006; S. 9</ref>. Aj keď bol vzorným mníchom, pobyt v kláštore v ňom od začiatku vyvolával pochybnosti o možnosti [[spasenie|spasenia]] z vlastnej moci. V roku [[1507]] bol vysvätený za katolíckeho kňaza.
 
Po vysviacke prestúpil v roku [[1508]] na univerzitu vo [[Wittenberg]]u, kde s krátkymi prestávkami – [[1511]] cestoval vo veci svojho rádu do [[Rím]]a<ref>Hans Schneider: ''Martin Luthers Reise nach Rom – neu datiert und neu gedeutet''; in: Lehfeldt, Werner: ''Studien zur Wissenschafts- und zur Religionsgeschichte. Herausgegeben von der Akademie der Wissenschaften zu Göttingen.'' (Neue Forschungen, Bd. 10) De Gruyter, Berlin/New York 2011, S. 1–157, ISBN 978-3-11-025175-3.</ref> – prednášal filozofiu, neskôr aj teológiu. V roku [[1512]] sa stal doktorom teológie a získal doživotnú biblickú profesúru a od roku [[1513]] začal vo Wittenbergu kazateľskú činnosť. V tomto období Luther prekonal svoje pochybnosti a počas štúdia [[Biblia|Písma]] dospel k poznaniu, že [[Milosť (náboženstvo)|Božia milosť]] platí pre každého, kto ju [[viera (náboženstvo)|vierou]] prijme.