Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac [[protestant]]i ako [[latinská cirkev|katolíci]]. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. [[Germáni|Germánske kmene]] vraj tak kedysi pri [[zimný slnovrat|zimnom slnovrate]] týmto spôsobom uctievali boha [[Wotan]]a. Podobne aj [[Kelti]] ozdobenými stromčekmi alebo vetvami uctievali boha Slnka a jeho večný život.
== Vianočné stromčeky na Slovensku<ref name="Botík_Slavkovský_1995" /> ==
Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, do roľníckej kultúry od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. Začiatkom 20. stor. sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. stor. zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad [[posledný snop]], [[slamený stromček]] a podobne. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov.
Na vianočný stromček sa tradične priväzovali červené jabĺčka (ku kmeňu na najhrubšie konáre) a zdobil sa vlašskými orechmi obalenými v ligotavom papieri.
Na vianočný stromček sa nakoniec vždy tradične vešal ligotavý staniol nastrihaný na tenké dlhé prúžky, ako pripomienka betlehemskej slamy.
