Istanbul: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 13 534 bajtov ,  pred 8 mesiacmi
aktualizácia, rozšírenie, zdroje
d (wikilinky)
(aktualizácia, rozšírenie, zdroje)
| established2 = 1453 ako Istanbul
| established2_type = Založenie
| mayor = [[Ekrem İmamoğlu]]<ref name="ekrem">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Opakované voľby v Istanbule vyhral opäť kandidát opozície
| url = https://svet.sme.sk/c/22152259/opakovane-volby-v-istanbule-vyhral-opat-kandidat-opozicie.html
| dátum vydania = 23.6.2019
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = SME
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
| mayor_type =
| mayor_party = [[Republikánska ľudová strana|CHP]]
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2
|area_metro=5343}}
{{Whc}}
'''Istanbul''' (po [[turečtina|turecky]] ''İstanbul''; 324 – 1930 '''Konštantínopol''' alebo '''Carihrad'''; do 324 '''Byzantion'''; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie [[mesto]] v [[Turecko|Turecku]]. Rozkladá sa na oboch brehoch [[Bospor|Bosporskej úžiny]]. Mesto, pôvodne založené v 7. storočí pred Kr. ako grécka obchodná osada, v dejinách slúžilo približne 16 storočí (tiež pod menami Byzantion, resp. Konštantínopol) ako hlavné mesto [[Východorímska ríša|Východorímskej]], [[Byzantská ríša|Byzantskej]], [[Latinské cisárstvo|Latinskej]] aj [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Bolo jedným z hlavných centier [[Kresťanstvo|kresťanstva]], po roku 1453 naopak sídlom islamského kalifátu. Má vyše 15 miliónov obyvateľov (z roku 2017), čím tvorí druhú najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európy (po [[Moskovská oblasť|Moskovskej oblasti]]).
{{clearleft}}
== Charakteristika ==
Istanbul sa rozkladá priamo na rozhraní Ázie a Európy. Má 15 029 231 obyvateľov (2017), čím tvorí druhú najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európy (na 1. mieste je Moskovská oblasť). Zaberá plochu {{km2|1538.77}} (pre porovnanie je to vyše 4-krát viac ako Bratislava). Je umiestnený priamo na pahorkoch pri brehoch Bosporu, Marmarského mora a zálivu Zlatý Roh.
 
Istanbul je významným hospodárskym, finančným a priemyselným centrom Turecka. Približne 20 % tureckých pracujúcich v priemysle je zamestnaných tu. Zhruba 50 % tureckého obchodu má svoj základ v rôznych istanbulských závodoch. Istanbul na celoštátnom výbere daní podieľa až 40 % a produkuje 27,5 % tureckého národného produktu.
Pretože Istanbul je veľkomestom, má rozsiahly systém dopravy. Je tu rozpracovaná sieť autobusov a električiek, nachádzajú sa tu aj štyri linky pozemného a podzemného metra.<ref>http://www.istanbul-ulasim.com.tr/our-network.aspx Oficiálne stránky istanbulského metra.</ref>
 
Istanbul je tiež významným kultúrnym centrom krajiny pre filmový či hudobný priemysel. Mesto je populárnou turistickou lokalitou, v roku 2015 ho navštívilo viac než 12 miliónov turistov, ponúka viaceré pamiatky zaradené do [[Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO|Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO]].
{{clearleft}}
 
== Poloha ==
Istanbul je aj priemyselným centrom Turecka. Približne 20% tureckých pracujúcich v priemysle je zamestnaných tu. Zhruba 50% tureckého obchodu má svoj základ v rôznych istanbulských závodoch. Istanbul na celoštátnom výbere daní podieľa až 40% a produkuje 27,5% tureckého národného produktu. Istanbul a okolitá provincia produkuje bavlnu, ovocie, olivový olej, hodváb či tabak. Priemysel vyrába mnoho každodenne používaných vecí, napríklad textil, olej, pneumatiky, rôzne výrobky z kovu či z kože, elektroniku, sklo a mnohé ďalšie. Rozvinutý je tu samozrejme aj potravinársky priemysel.
Istanbul sa rozkladá priamo na rozhraní dvoch svetadielov, [[Ázia|Ázie]] a [[Európa|Európy]], pričom historické rímske a grécke jadro mesta leží na európskej strane. Zaberá plochu {{km2|1538.77}} (pre porovnanie je to vyše 4-krát viac ako Bratislava). Je umiestnený priamo na pahorkoch pri brehoch [[Bospor|Bosporskej úžiny]], [[Marmarské more|Marmarského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]] a zálivu [[Zlatý Roh]].
 
Výborná poloha mesta na mieste, kde zem pretína morské cesty, ponúka také výhody, ako ľahko ubrániteľný polostrov, ideálna klíma, bohatá a štedrá príroda či možnosť kontroly nad Bosporom, čo predurčilo významné postavenie mesta v dejinách. Istanbul a okolitá provincia produkuje bavlnu, ovocie, olivový olej, hodváb či tabak. Priemysel vyrába mnoho každodenne používaných vecí, napríklad textil, olej, pneumatiky, rôzne výrobky z kovu či z kože, elektroniku, sklo a mnohé ďalšie. Rozvinutý je tu samozrejme aj potravinársky priemysel. Pretože Istanbul je veľkomestom, je najvýznamnejším dopravným uzlom krajiny. Má rozsiahly a komplikovaný systém dopravy. Je tu rozpracovaná sieť autobusov, električiek a trajektov, nachádzajú sa tu aj šesť liniek pozemného a podzemného metra.<ref>http://www.istanbul-ulasim.com.tr/our-network.aspx Oficiálne stránky istanbulského metra.</ref>
 
== Historické názvy ==
=== Prehľad ===
Na mieste Istanbulu stávala pôvodne grécka osada '''Byzantion''', založená už v [[7. storočie pred Kr.|7. stor. pred Kr.]] Roku [[324]] založil a [[11. máj]]a roku [[330]] [[Rímska ríša|rímsky]] cisár [[Konštantín Veľký]] slávnostne otvoril prebudované mesto a premenoval ho na '''Konštantínopol''', t. j. ''Konštantínovo mesto''. Konštantínopol sa popri [[Rím]]e stal hlavným mestom Rímskej ríše. [[Slovania]] prakticky od počiatku používali varianty názvu '''Carihrad''' (teda ''C(is)árovo mesto''), pretože sa vyskytuje už v [[Nestorova kronika|Nestorovej kronike]]. V roku 1930 dostalo mesto oficiálne názov Istanbul; tento názov sa však neoficiálne používal už dávno predtým.
 
*v 19. stor.: v turečtine '''Istanbol, Istambol, Stambol''' <ref>http://books.google.sk/books?id=1FwEAAAAQAAJ&pg=PA351&lpg=PA351&dq=%22istambol%22&source=bl&ots=GYr-E9VAse&sig=e52tvy7JGbGHla8ufA-SVHgkLTw&hl=sk&sa=X&ei=FxcQUKhby9vhBO_dgdAL&ved=0CGcQ6AEwCTgU#v=onepage&q=%22istambol%22&f=false str. 351; http://leccos.com/index.php/clanky/istanbul</ref>
{{Široký obrázok|20110711 Pierre Loti hill view Istanbul Turkey Panorama.jpg|1600px|''Panoramatická fotografia mesta Istanbul''}}
 
[[Súbor:Siege of Constantinople BnF MS Fr 9087.jpg|thumb|[[Pád Konštantínopola|Obliehanie Konštantínopola]] vojskami sultána [[Mehmed II.|Mehmeda II.]] tesne pred jeho dobytím v roku 1453.]]
== Dejiny ==
{{Sekcia bez zdroja||2013-10-24}}
{{Sekcia bez zdroja||2013-10-24}}
Kultúra Istanbulu poznačila celé moderné [[Grécko]]. Mnoho moderných gréckych vzdelancov pochádzalo odtiaľto. Od stredoveku tu vznikali grécke tradičné tance a ľudové piesne, ktoré sú dnes súčasťou gréckeho a tureckého folklóru. Konštantínopolskí mäsiari vymysleli v byzantských dobách populárny orientálny tanec [[Chasapiko]], ktorý sa tancuje ako v Grécku, tak aj v Turecku. Kultúra oboch národov v meste sa tak počas sultanátu úplne zjednotila. V 19. a 20. stor. sa v Konštantínopole otvorili kaviarne s tradičnou hudbou, v ktorých tancovali grécke brušné tanečnice a muži fajčili vodné fajky. Na uliciach sa konali rôzne trhy a všade sa ligotali byzantské kupoly. O jednotnosti gréckej a tureckej kultúry máme dôkazy v podobe gréckych ľudových piesní z Malej Ázie, v ktorých sem tam zaznie nejaké to turecké slovo, alebo veta (napr. časté sú áman, yavrum či seviórum). Počas sviatkov muži aj ženy tancovali a spoločne spievali na námestiach. Takéto slávnosti mali tradíciu od byzantských čias. O jednej takejto ľudovej veselici nám zanechal správu aj filozof Michail Pselos, keď napísal, že ľud po zvrhnutí krutého tyrana, cisára [[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michala IV.]] vyšiel do ulíc pozrieť sa na jeho oslepenie a pritom všetci tancovali a vymýšľali nové piesne. Zároveň nám dáva správu o vzniku [[grécky folklór|gréckeho folklóru]]. Kultúra Konštantínopolu sa v stredoveku veľmi odlišovala od Európskej kultúry, ktorá hlásala asketický život. Byzantská kultúra sa v ponímaní náboženstva a svetskej existencie veľmi podobala modernej dobe. Popri náboženstve sa tu pestovala veľkolepá antická kultúra obohatená o [[orientálny|orientálne prvky]]. Toto bola klasická byzantská kultúra mesta. Veľkomestskú kultúru rozšírili konštantínopolskí a [[Maloázijskí Gréci]] aj v materskom Grécku, počas spomínanej výmeny obyvateľstva začiatkom 20. stor. Dnes tu môžeme ešte stále vidieť podobný spôsob života, ktorý teraz prezentujú predovšetkým Turci. O krásach mesta sa spieva aj v piesni Konštantínopolských Grékov ''Eche jia Panajia'', ktorá ospevuje mestské časti [[Yedikule]], [[Galata|Galátu]] a Arápiu, vyzdvihuje kvalitu miestneho [[víno|vína]] a krásu miestnych dievčat.
 
[[Súbor:Imamoglu press conference April 3, 2019.jpg|thumb|Primátor Istanbulu, [[Ekrem İmamoğlu]].]]
== Pamiatky ==
* Chrám Božej múdrosti, [[Hagia Sofia]], postavený v 6. storočí cisárom Justiniánom, od roku 1453 do 20. storočia slúžil ako mešita, dnes ako múzeum.
* [[Galatská veža]] z roku 1348, pôvodne obranná stavba [[janov]]skej obchodnej štvrte [[Pera]], bola po stáročia najvyššou budovou v meste. Dnes dominuje panoráme severne od [[Zlatý roh|Zlatého rohu]].<ref>http://www.lonelyplanet.com/turkey/istanbul/sights/architecture/galata-tower#ixzz3f6ACHCm9</ref>
 
== Komunálna politika ==
Na čele mesta stojí primátor. Úrad primátora od roku 1994 nepretržite zastávali politici pravicových islamistických strán blízkych [[Strana spravodlivosti a rozvoja|Strane spravodlivosti a rozvoja]], vrátane súčasného prezidenta [[Recep Tayyip Erdoğan|Erdoğana]]. V roku 2019 prvý raz vo voľbách v meste uspel kandidát ľavicovej [[Republikánska ľudová strana|Republikánskej ľudovej strany]], [[Ekrem İmamoğlu]]. Voľby sa kvôli tlaku AKP museli zopakovať, avšak Imamogluova výhra sa iba zvýraznila.<ref name="ekrem"/>
 
[[Súbor:IstanbulAirport (1).jpg|thumb|right|Terminál [[Medzinárodné letisko Istanbul|letiska Istanbul]].]]
[[Súbor:Fatih Sultan Mehmet Bridge panorama.jpg|thumb|right|[[Most sultána Mehmeta]] je jeden z troch zavesených mostov ponad [[Bospor|Bosporskú úžinu]].]]
== Doprava ==
=== Letecká doprava ===
Istanbul mal dvev roku 2019 tri medzinárodné letiská: VäčšiePôvodne jehlavné letisko bolo [[Medzinárodné letisko Istanbul Atatürk|Atatürkovo letisko]], ktoré sa nachádza v štvrti [[Yeşilköy]] na európskej strane, asi 24 kilometrov (15 míľ) západne od centra mesta. Keď bolo vybudované, stálo na západnom konci mesta, teraz ho však mesto úplne obklopuje.<ref>http://www.ataturkairport.com/en-EN/airportguide/Pages/airportguide.aspx</ref> Práve kvôli obmedzeným možnostiam ďalšieho rozvoja Atatürkovho letiska bolo po roku 2010 rozhodnuté o výstavbe nového letiska. [[Medzinárodné letisko Istanbul|Letisko Istanbul]] vo štvrti [[Arnavutköy]] na európskej strane pri pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]], približne 35 km severozápadne od Atatürkovho letiska, bolo stavané medzi rokmi 2014-2018 a uvedené do prevádzky 29. októbra 2018. Plne dobudované má byť v roku 2028. Odvtedy boli postupne komerčné lety z Atatürkovho letiska presúvané na Istanbul, pričom od apríla 2019 slúži Atatürkovo letisko iba pre nákladné lety.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = McKernan
| meno = Bethan
| odkaz na autora =
| titul = Turkish Airlines is switching to a new Istanbul airport – all in 45 hours
| url = https://www.theguardian.com/cities/2019/apr/06/turkish-airlines-switching-to-new-airport-all-in-45-hours
| dátum vydania = 6.4.2019
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = [[The Guardian]]
| miesto = Istanbul
| jazyk = en
}}</ref>
 
MenšiePosledné a najmenšie letisko v meste je [[Medzinárodné letisko Istanbul Sabiha Gökçen|letisko Sabihy Gökçenovej]], nachádzajúce sa v štvrti [[Kurtköy]] na ázijskej strane, blízko pretekárskeho okruhu [[İstanbul Park|Istanbul Park GP Racing]]. Je situované maximálne 20 kilometrov (12 míľ) východne od ázijskej strany a 45 kilometrov (28 míľ) východne od Európskehoeurópskeho mestského centra.
 
[[Súbor:Bahnhofsfront-Istanbul-Sirkeci retouched 2.jpg|thumb|left|Stanica Sirkeci, otvorená v roku 1873, prestavaná 1888-1890, východiskový bod pre vlakové spoje do [[Viedeň|Viedne]] a [[Orient Express]] do [[Paríž]]a.]]
== Partnerské mestá ==
=== Mestská hromadná doprava ===
''Pre podrobnejšie informácie o metre v Istanbule pozri [[Istanbulské metro]].''
 
Všetky druhy dopravy v meste sú komplikované polohou Istanbulu na dvoch brehoch Bosporu, ktorý slúži ako námorná cesta, no zároveň po stáročia cestná a železničná bariéra. Istanbulské hlavné rýchlostné cesty sú [[Otoyol 1|O-1]], [[Otoyol 2|O-2]], [[Otoyol 3|O-3]] and [[Otoyol 4|O-4]]. O-1 vytvára mestský vnútorný obchvat, ktorý preklenuje Bosporskú úžinu cez [[Bosporský most]], O-2 naopak vytvára vonkajší mestský okruh s [[Fatih Sultan Mehmet Köprüsü|mostom sultána Mehmeta]]. O-2 pokračuje na západ do [[Edirne]] a O-4 na východ do [[Ankara|Ankary]]; O-2, O-3 aj O-4 sú súčasťou transeurópskej cesty [[E80]], ktorá vedie z Portugalska k turecko-iránskej hranici.<ref name="googma">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Turkey to open new Istanbul highway on election weekend – report
| url = https://ahvalnews.com/turkey-economy/turkey-open-new-istanbul-highway-election-weekend-report
| dátum vydania = 18.6.2019
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = Ahval News
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref> V roku 2018 cez pôvodné dva bosporské mosty prešlo asi 320 000 vozidiel denne (čo predstavuje pokles oproti 400 000 z roku 2011).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Roper
| meno = Jack
| odkaz na autora =
| titul = Solving Istanbul's congestion problem
| url = https://www.intertraffic.com/news/articles/solving-istanbuls-congestion-problem/
| dátum vydania = 12.12.2018
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = Intertraffic.com
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref> V roku 2016 bol otvorený tretí most cez Bospor, [[Most sultána Selima]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Turci sa pripravujú na otvorenie obrieho tunela, Istanbulčanom skráti čas cestovania
| url = https://hnonline.sk/svet/878524-turci-sa-pripravuju-na-otvorenie-obrieho-tunela-istanbulcanom-skrati-cas-cestovania
| dátum vydania = 18.12.2016
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = Hospodárske noviny
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref> Environmentálne skupiny sa obávali, že tretí most môže ohroziť zostávajúce zelené plochy na sever od Istanbulu.<ref name="eib">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno = ERM Group (Germany and UK) and ELC-Group (Istanbul)
| odkaz na autora =
| titul = Eurasia Tunnel Environmental and Social Impact Assessment. Volume I: Non Technical Summary (NTS)
| url = http://www.eib.org/attachments/pipeline/20090678_nts_en.pdf
| dátum vydania = január 2011
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = Európska investičná banka
| miesto =
| jazyk =
}}</ref><ref name="let">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Letsch
| meno = Constanze
| odkaz na autora =
| titul = Plan for New Bosphorus Bridge Sparks Row Over Future of Istanbul
| url = https://www.theguardian.com/world/2012/jun/08/bosphorus-bridge-row-istanbul-turkey
| dátum vydania = 8.6.2012
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = [[The Guardian]]
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref> Okrem troch mostov slúži pre cestnú dopravu medzi svetadielmi tiež dvojpodlažný [[Eurázijský tunel]], dlhý 14,6 km, ktorý bol uvedený do prevádzky v decembri 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Istanbul's $1.3BN Eurasia Tunnel prepares to open
| url = http://aa.com.tr/en/economy/istanbuls-13bn-eurasia-tunnel-prepares-to-open/709440
| dátum vydania = 19.12.2016
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = Anadolu Agency
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
 
[[Súbor:Istanbul T1 line Alstom Citadis tram.jpg|thumb|left|Linka T1 istanbulského moderného električkového systému vo štvrti [[Fatih]].]]
[[Súbor:M2_at_Levent_station.JPG|thumb|Stanica istanbulského metra [[Levent]].]]
Istanbulskú mestskú hromadnú dopravu predstavuje systém [[Električka|električiek]] (štyri linky T1-T4), [[Pozemná lanovka|pozemných lanoviek]], liniek [[Metro|metra]], autobusov, rýchlych autobusov a trajektov. Ceny medzi jednotlivými typmi dopravy sú integrované, pričom na cestovanie slúži bezkontaktná [[Istanbulkart]], funkčná od roku 2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Tickets and Fares
| url = https://www.metro.istanbul/SeferDurumlari/BiletUcretleri
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = Metro Istanbul
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
 
[[Istanbulské metro]] sa v súčasnosti skladá zo šiestich liniek M1(A a B), M2, M3, M6 (všetky na európskej strane) a M4 a M5 (na ázijskej). Ďalších sedem liniek linky (M7, M8, M9, M10, M11, M12 a M13) je vo výstavbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Network Maps
| url = https://www.metro.istanbul/YolcuHizmetleri/AgHaritalari
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = Metro Istanbul
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
 
Medzinárodná vlaková doprava v Istanbule funguje od roku 1889, kedy bola otvorená linka z [[Bukurešť|Bukurešti]] do Istanbulu na stanicu [[Stanica Sirkeci|Sirkeci]]. Tá sa neskôr stala známou ako východná konečná stanica [[Orient Express|Orient Expressu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Kubuš
| meno = Tomáš
| odkaz na autora =
| titul = Sirkeci Gar. Konečná Orient Expressu
| url = http://www.blizkyvychod.eu/sirkeci-gar-konecna-orient-expressu/
| dátum vydania = 24.8.2013
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = Blízky východ.eu
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref> Vlaková doprava do Bukurešti a [[Solún]]u trvala do začiatku desiatych rokov 21. storočia, kedy boli spojenia zrušené pre výstavbu tunela Marmaray, resp. finančné problémy Grécka. Linka s Bukurešťou cez [[Sofia|Sofiu]] bola obnovená v júni 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Uysal
| meno = Onur
| odkaz na autora =
| titul = Istanbul Bucharest train to restart service
| url = https://railturkey.org/2019/06/02/istanbul-bucharest-train-to-restart-service/
| dátum vydania = 2.6.2019
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = Rail Turkey
| miesto =
| jazyk = en
}}{{cite web|url=http://www.tcdd.gov.tr/home/detail/?id=599|publisher=Turkish State Railways|language=Turkish|title=Bölgesel Yolcu Trenleri|trans-title=Regional Passenger Trains|accessdate=3 April 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120404194631/http://www.tcdd.gov.tr/home/detail/?id=599|archivedate=4 April 2012}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Keenan
| meno = Steve
| odkaz na autora =
| titul = How Your Greek Summer Holiday Can Help Save Greece
| url = https://www.theguardian.com/travel/2012/jun/22/greek-summer-holiday-save-greece
| dátum vydania = 22.6.2012
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = The Guardian
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Ázijskú stranu mesta obsluhuje od roku 1908 [[Stanica Haydarpaşa|stanica Haydarpaşa]], ktorá bola kedysi východiskom pre [[Bagdadská železnica|Bagdadskú]] a [[Hidžázska železnica|Hidžázsku]] železnicu do dnešného Iraku a Saudskej Arábie, ktoré však v roku 2019 tiež neboli v prevádzke (v prípade Hidžázskej železnice sa uvažuje o znovuspojazdnení).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Buğra Ekinci
| meno = Ekrem
| odkaz na autora =
| titul = Hejaz railway: A historic line to Islam's holiest cities
| url = https://www.dailysabah.com/feature/2016/10/28/hejaz-railway-a-historic-line-to-islams-holiest-cities
| dátum vydania = 28.10.2016
| dátum aktualizácie = 28.10.2016
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = Daily Sabah
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Head
| meno = Jonathan
| odkaz na autora =
| titul = Iraq – Turkey railway link re-opens
| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/8518109.stm
| dátum vydania = 16.2.2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = BBC
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Haydarpasa Train Station
| url = http://www.emporis.com/building/haydarpasatrainstation-istanbul-turkey
| dátum vydania = 3.4.2012
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-10-10
| vydavateľ = Emporis
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
 
 
== Partnerské mestá ==
{|
|valign="top" width="30%" |
2 447

úprav