|
|}}
'''Georg Philipp TelemannPhilippTelemann''' (* [[14. marec|bezdomovec dobre fajcil cg14. marec]] [[1681]], [[Magdeburg]], [[Nemecko]] – † [[25. jún]] [[1767]] [[Hamburg]]) bol nemecký [[baroková hudba|barokový]] hudobný skladateľ.
o-inštrumentálnych zoskupení. Telemann tiež riadil po niekoľko rokov miestny operný dom, ktorý doviedol k finančnému úpadku.
== Životopis ==
=== Detstvo ===
Narodil sa v Magdeburgu. V roku [[1685]] mu zomrel otec a o deti sa starala matka. V 10 rokoch sa prejavil jeho talent a ako dvanásťročný napísal svoju prvú operu. Matka nebrala jeho talent vážne a nebola ním nadšená, preto ho dala do inej školy. Riaditeľ školy v ňom rozpoznal talent a počas štúdii na ''Gymnasium Andreanum'' sa učil hrať na [[zobcová flauta|zobcovú flautu]], [[organ]], [[husle]], [[viola da gamba|violu da gambu (gambu)]], [[priečna flauta|flautu]], [[hoboj]], [[šalmaj]], [[tuba (hudobný nástroj)|tubu]] a [[pozauna|pozaunu]] (trombón).
=== Štúdia ===
V roku [[1701]] vstúpil Telemann na [[Univerzita|Univerzitu]] v [[Lipsko|Lipsku]] s cieľom študovať [[právna veda|právo]]. Jeho talent ešte dlho nebol známy, ale bol poverený písať skladby pre dva najväčšie [[kostol]]y v Lipsku. Neskôr založil 4 členné ''[[Collegium musicum]]'', ktoré sa venovalo predvádzaniu jeho hudby. V nasledujúcom roku bol menovaný za riaditeľa [[operný dom|operného domu]] v Lipsku a speváka v jednom lipskom chráme. Pretože jeho rastúci vplyv vadil staršiemu skladateľovi [[Johann Kuhnau|Johannovi Kuhnauovi]], jeho kariéra bola ohrozená. Telemann využíval k svojim operným produkciám radu študentov, čo obmedzovalo jeho spoluprácu s Kuhnauom. Kuhnau preto nazval Telemanna „operným muzikantom“. Dokonca po Telemannovom odídení nemohol Kuhnau získať umelcov.
=== Skladateľská činnosť ===
Telemann odišiel z Lipska roku [[1705]], aby mohol robiť dvorného kapelníka na dvore grófa Erdmanna II v Sorau. Tu sa zoznámil s [[Francúzsko|francúzskym]] štýlom [[Jean-Baptiste Lully|Lullyho]] a [[André Campra|Campriho]] a počas nasledujúcich 16 rokov zložil niekoľko [[predohra (hudba)|ouvertur]] a [[suita (hudba)|suit]]. Invázia [[Švédsko|Švédov]] do [[Nemecko|Nemecka]] donútila [[gróf]]a opustiť [[hrad]]. Potom v roku [[1707]] Telemann navštívil [[Paríž]] a potom bol menovaným za vedúceho spevákov na dvore v [[Eisenach]]u, kde sa stretol s [[Johann Sebastian Bach|Johannom Sebastianom Bachom]].I cez obdivuhodný výkon Telemannovo najplodnejšie obdobie nastalo v roku [[1721]], keď sa stal hudobným šéfom v piatich najväčších kostolov v [[Hamburg]]u, a v tejto funkcii zostal až do svojej smrti. Tam Telemann písal [[kantáta|kantáty]] pre každý nedeľnú bohoslužbu, okrem toho komponoval inú duchovnú hudbu pre zvláštne príležitosti, pričom vyučoval [[spev]] a [[Hudobná teória|hudobnú teóriu]] a dirigoval týždenné a dvojtýždňové produkcie vokálno-inštrumentálnych zoskupení. Telemann tiež riadil po niekoľko rokov miestny operný dom, ktorý doviedol k finančnému úpadku.
Keď sa v Lipsku uvoľnilo Kauhnauovo, požiadal oň aj Telemann. Medzi šiestimi kandidátmi bol favoritom medzi mestskej rady. Telemann pozíciu odmietol, pretože ponuku mal iba ako k zaisteniu platového rastu v Hamburgu. Po Telemannovom odmietnutí dostal túto prácu [[Christoph Gaupner]], ten ju však tiež odmietol, aby pripravil cestu pre [[Johann Sebastian Bach|J. S. Bacha]]. Telemann tiež rozšíril svoju Hamburskú mzdu niekoľkými menšími miestami na iných dvoroch a publikovaním svojej hudby.<br />Okolo roku [[1740]] Telemann vo svojej skladateľskej činnosti poľavuje a začína vkladať viac energie do teoretickej práce. Túto dobu si tiež píše s niekoľkými mladšími skladateľmi, ako napr. [[František Benda (skladateľ)|František Benda]], ale aj [[Carl Philipp Emanuel Bach|C. P. E. Bachom]]. Po smrti svojho prvorodeného syna Andreasa roku [[1755]] prevzal starostlivosť o svojho vnuka Georga Michaela Telemanna a začal tohto budúceho skladateľa vzdelávať. Rad jeho duchovných [[oratórium (hudba)|oratórií]] je datovaná do tohto obdobia. V neskorších rokoch sa Telemannovi zhoršuje zrak, čo viedlo okolo roku [[1762]] ku zníženiu jeho pracovnej aktivity, ale ako skladateľ pôsobil do dňa svojej smrti [[25. júna]] [[ 1767]].
|
