Kostolecká tiesňava: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Pistal (diskusia | príspevky)
d Kategória:Prírodné rezervácie na Slovensku -> Prírodné rezervácie v Trenčianskom kraji
Akul59 (diskusia | príspevky)
Doplnenie, formulácia, oprava
Riadok 17:
| image_caption =
| code = 316
| management = ŠOP - S-CHKO Strážovské vrchy
| area = 0.298
| commons = Kostolecká tiesňava
| lat_d = 49.131196
| long_d = 18.523421
| range = StrážovskéSúľovské vrchy
}}
'''Kostolecká tiesňava''' je [[prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Strážovské vrchy.
'''Kostolecká tiesňava''' ({{ha|29.8|m}})<ref>{{ŠZOCHČPSR|316}}</ref> sa nachádza neďaleko mesta [[Považská Bystrica]] v pohorí [[Súľovské vrchy]] nad severným okrajom [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]]. Je výborným učebnicovým príkladom vodnej erózie a geomorfológie vôbec. [[Epigenéza (geológia)|Epigenetickým]] zarezávaním sa [[Manínsky potok|Manínskeho potoka]] do [[Vápenec|vápencového]] bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Pod nimi sa vytvorila veľká plocha trojuholníkového tvaru vyplnená suťovými kužeľmi na vrchole s veľkým skalným previsom, ktorého steny sú tvorené prevrásnenými vápencami. Tiesňava sa prerezáva naprieč antiklinálou, jej najvyšší bod je zhruba nad stredom tiesňavy, jej svahy tvoria obe ústia tiesňavy – horné aj dolné. Bralo tvoriace ľavú stranu tiesňavy sa nazýva Kavčia skala, podľa výskytu [[Kavka tmavá|kavky tmavej]] ([[Corvus monedula]] ). Vrchol pravého svahu tiesňavy má názov Drieňovka, dutina zvetraného jadra antiklinály je nazývaná aj Strecha Slovenska. Nadol po toku Manínskeho potoka sa o niečo ďalej nachádza [[Manínska tiesňava]]. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou [[Kostolec (okres Považská Bystrica)|Kostolec]] nachádza výrazný geomorfologický útvar – vápencové bralo [[Bosmany]].
 
Nachádza sa v katastrálnom území obcí [[Kostolec (okres Považská Bystrica)|Kostolec]] a [[Záskalie (okres Považská Bystrica)|Záskalie]] v [[Považská Bystrica (okres)|okrese Považská Bystrica]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]]. Za prírodnú rezerváciu ju vyhlásili v roku [[1970]] na ploche ({{ha|29.8|m}}, s ochranným pásmom ({{ha|30.5|m}}. Je súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy]]. Na území rezervácie platí 4. a 5. stupeň ochrany.
 
Predmetom ochrany je: ''Tiesňava, ktorá sa geomorfologicky výrazne odlišuje od ostatných častí pohoria. Svojou atraktívnosťou umocňuje estetické a prírodné hodnoty oblasti Manínov. Má tiež význam pre vedecký výskum osobitnou formou zvetrávania skalných stien a formovania bralného reliéfu.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|316}}</ref>
 
'''KostoleckáTiesňava tiesňava''' ({{ha|29.8|m}})<ref>{{ŠZOCHČPSR|316}}</ref> sa nachádza neďaleko mesta [[Považská Bystrica]]leží v pohorí [[Súľovské vrchy]] nad severným okrajom [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]]. Je výborným učebnicovým príkladom vodnej erózie a geomorfológie vôbec. [[Epigenéza (geológia)|Epigenetickým]] zarezávaním sa [[Manínsky potok|Manínskeho potoka]] do [[Vápenec|vápencového]] bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Pod nimi sa vytvorila veľká plocha trojuholníkového tvaru vyplnená suťovými kužeľmi na vrchole s veľkým skalným previsom, ktorého steny sú tvorené prevrásnenými vápencami. Tiesňava sa prerezáva naprieč antiklinálou, jej najvyšší bod je zhruba nad stredom tiesňavy, jej svahy tvoria obe ústia tiesňavy – horné aj dolné. Bralo tvoriace ľavú stranu tiesňavy sa nazýva Kavčia skala, podľa výskytu [[Kavka tmavá|kavky tmavej]] ([[Corvus monedula]] ). Vrchol pravého svahu tiesňavy má názov Drieňovka, dutina zvetraného jadra antiklinály je nazývaná aj Strecha Slovenska. Nadol po toku Manínskeho potoka sa o niečo ďalej nachádza [[Manínska tiesňava]]. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou [[Kostolec (okres Považská Bystrica)|Kostolec]] nachádza výrazný geomorfologický útvar – vápencové bralo [[Bosmany]].
 
== Referencie ==