Islam: Rozdiel medzi revíziami

}}|group=pozn}} '''islám''', iné (zriedkavé) názvy: '''moslimstvo''', '''mohamedánstvo''', '''musulmanstvo'''<ref>islam. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''.</ref>, '''mohamedanizmus'''<ref>''[[Synonymický slovník slovenčiny]]'', 2004. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=mohamedanizmus&s=exact&c=lb2d&d=sss&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]</ref>; {{ara|{{ar|الإسلام}}|al-islám}}) je [[Monoteizmus|monoteistické]], univerzálne, [[abrahámovské náboženstvo]], založené na učení [[prorok]]a [[Mohamed]]a, ktoré vyznáva viac, ako 1,5 miliardy ľudí.<ref>Major Religions of the World Ranked by Number of Adherents. [online]. [s.a.]. Adherents.com. [cit: 2016-14-06]. Dostupné na internete: [http://www.adherents.com/Religions_By_Adherents.html#Islam <http://www.adherents.com/Religions_By_Adherents.html#Islam]>.</ref> Vyznávači islamu ([[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]]) pokladajú svoje [[náboženstvo]] za prirodzenú monoteistickú [[Viera|vieru]] a poriadok daný [[Boh]]om už prvému človeku, [[Adam a Eva|Adamovi]]. Moslimovia veria, že túto [[Božia vôľa|Božiu vôľu]] zvestovali ľuďom proroci, no až do vystúpenia posledného a najväčšieho z nich – Mohameda – zostávala úroveň vedomostí nízka a toto obdobie preto označujú za vek džáhilíje, "nevedomosti". S Mohamedom spájajú triumfálny nástup dovŕšeného islamu, kým [[historická veda]] až tu, na začiatku [[7. storočie|7. stor]]., zaznamenáva jeho vznik ako nového náboženstva.<ref>KROPÁČEK, Luboš. ''Duchovní cesty islámu,'' str. 9.</ref> Základná paradigma dáva dôraz na pevný životný poriadok, vyjadrený jasne sformulovanými predstavami o svete a človeku v ňom a záväzným systémom právnych vzťahov k Bohu a noriem interakcie v spoločnosti (šaríja). Prepožičiava relatívne zhodné črty spoločnostiam, kde pôsobí ako väčšinové náboženstvo, ale aj v rámci menšinových komunít.<ref>MENDEL, Miloš. S ''puškou a Koránem'', str. 80 – 81.</ref>ahoj putrik