Verzia z 21:04, 11. január 2016 upraviť TeslaBot (diskusia \| príspevky) Boti 142 144 editací d IB Vládca → Vládca ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 01:08, 16. október 2019 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 084 editací →‎Vláda: ow Ďalšia úprava →
Riadok 9: Počas panovania Valentiniana pôsobili traja schopní generáli, [[Bonifacius]], [[Flavius Constantius Felix]] a [[Flavius Aetius]], ale tí viedli medzi sebou neustále spory. Za vlády Valentiniana sa prehĺbili konflikty s [[Germáni\|Germánmi]], usadenými v ríši. Až rýchly zásah Aetia donútil [[Vizigóti\|Vizigótov]], ktorí mali skoro nezávislé kráľovstvo v [[Hispánia\|Hispánií]] k poslušnosti. Aetius zastavil prenikanie [[Frankovia\|Frankov]] cez [[Rýn]] a obzvlášť tvrdo porazil [[Burgundi\|Burgundov]] v [[Galia\|Galii]], ktorí definitívne stratili moc. Iná situácia však bola s [[Vandali\|Vandalmi]], ktorí sa pod vedením kráľa [[Geiserich]]a preplavili z [[Hispánia\|Hispánie]] do [[Afrika\|Afriky]] a dobývali rímske územia. Proti nim sa statočne postavil generál Bonifacius, ale po tvrdých bojoch nakoniec Rimania museli Vandalom celú provinciu ''Africa'' prepustiť. Constantius Felix sa zaslúžil o znovudobytie [[Panónia\|Panónie]], ktorú dovtedy ovládali [[Huni]]. Felixa však neskôr odstránil Aetius. Spory s Aetiom a Gallou Placidiou vyústili do vojny, kde Gallu podporoval Bonifacius, ktorý síce vyhral, ale podľahol zraneniam a tak musela Galla Placidia vymenovať Aetia za vrchného veliteľa vojska. Galla tak stratila vplyv a vládol fakticky Aetius, ktorý ovládal Valentiniana. Valentinianus nemohol Aetia odstrániť, lebo Aetius disponoval hunskými vojakmi a aj v prípade hunského útoku na ríšu bol Aetius jediný schopný generál, ktorý sa Hunom mohol postaviť na odpor. [[File:Solidus ValentinianIII-wedding.jpg\|thumb\|~~250px~~\|[[Solidus (minca)\|Solidus]] cisára Valentiniana III.]] Moc Valentiniana tak zostala iba formálna, pričom skutočnú vládu držal v rukách [[Flavius Aetius]], ktorý dokázal účinne spravovať zostávajúce rímske územia. Huni však zaútočili na [[Galia\|Galiu]], tu ale boli porazení rímsko-germánskou koalíciou vedenou Aetiom v [[Bitka na Katalaunských poliach\|bitke na Katalaunských poliach]] v roku 451. O rok neskôr [[~~Attila~~Longobardi (kmeň)\|Atila]] zaútočil na [[Itália\|Itáliu]], kde úplne zničil bohatú [[Aquileia\|Aquileiu]], vyplienil [[Milano\|Mediolanum]] a [[Pavia\|Paviu]], pričom cisár Valentinianus sa opäť nesnažil robiť žiadne účinné kroky. Obranou sa zaoberal iba Aetius, ktorý však nemal dostatok síl na priamu bitku a tak Rimania organizovali iba akési partizánske prepady hunských vojsk. Moc Aetia náramne vzrástla, najmä po zastavení hunských vojsk v roku 451 v Galii. Aetius dokonca nútil Valentiniana, aby vydal svoju dcéru s jeho synom. Valentinianus strácal moc úplne a tak sa rozhodol sám Aetia zabiť. Legenda hovorí, že po tomto čine jeden Valentinianov radca povedal: ''Práve si si ľavou rukou odťal svoju pravicu.'' Po smrti Aetia ríša skolabovala, barbari vo vnútri impéria dosiahli úplnú nezávislosť a galský miestodržiteľ vyhlásil neobmedzenú vládu, nepodliehajúcu Valentinianovi. Riadok 26: Nástupca = [[Petronius Maximus]] \| }} ==Zdroj== * {{Preklad \|en\|Valentinian III}}

Valentinianus III.: Rozdiel medzi revíziami