Gustáv II. Adolf: Rozdiel medzi revíziami

V čase Gustávovhojeho kraľovaniavlády sa stalo Švédsko nesmiernestalo vyvinutou svetovou hospodárskou a politickou veľmocou. Začalo si robiť nárok na ovládnutie oblastí [[Protestantizmus|protestantskej]] [[Európa|Európy]] ([[Škandinávia]], severné [[Nemecko]] a severné časti [[Poľsko|Poľska]], [[Vojenská okupácia|okupované]] [[1612]]-[[1629]] [[Švédska armáda|švédskou armádou]]). Tým sa cítila ohrozená tzv. [[Katolícka liga]], teda predovšetkým južné [[Nemecko]], [[Čechy]] a [[Morava (región)|Morava]], tak ako aj samotné [[Rakúsko]]. Tento mocenský rozpor medzi [[Katolicizmus|katolicizmom]] a [[Protestantizmus|protestantizmom]] smeroval k vojnovému stretu. [[Katalyzátor (chémia)|Katalyzátorom]] konfliktu bolo navyše spojenectvo [[Anglicko|Anglicka]] s protestantmi a [[Francúzsko|Francúzska]] s katolíkmi, aj keď tieto dve mocnosti zostali v čase [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] viac či menej pasívnymi subjektmi.

Do [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] vstúpil totálne až v roku [[1630]], ale už pred tým, v rokoch [[1625]] - 1630 boli dislokované švédske vojská na územie [[Poľsko|Poľska]], odkiaľ ohrozovali severočeské a moravské oblasti, ktoré boli katolícke. Pre nedostatok vlastnej cisárskej armády vyslali [[Habsburgovci]] do týchto ohrozených oblastí dve britské katolícke pluky [[Johan Robert Gordon|Roberta Gordona]] a [[Walter Deveroux|Waltera Deverouxa]].