Valentinianus III.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
ow
Riadok 1:
'''Valentinianus III.''', celým menom '''Flavius Placidius Valentinianus''' bol [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|rímsky cisár]] [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] v rokoch 425 – 455. Ako panovník bol slabý a neschopný, spočiatku za neho vládla jeho matka [[Galla Placidia]], neskôr slávny rímsky generál [[Flavius Aetius]]. Počas jeho vlády Západorímska ríša prišla o mnohé územia a len vďaka rýchlym akciám generála [[Flavius Aetius|Flavia Aetia]], Valentinianus by bol pravdepodobne posledným rímskym cisárom. Na druhej strane, vďaka matke Gally Placidie zažila západorímska ríša veľký umelecký rozmach. Za vlády Valentiniana boli postavené mnohé kostoly s nádhernými mozaikami, hlavne v [[Ravenna|Ravenne]].
[[File:Galla Placidia (rechts) und ihre Kinder.jpg|thumb|300px|''Galla Placidia so svojimi deťmi. '']]
 
==Pôvod==
Po svojej matke [[Galla Placidia|Galle Placidii]] bol Valentinianus III. potomkom veľkého cisára [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosia]], ktorého pôvod je v [[Hispánia|Hispánii]]. Valentinianov otec bol cisár [[Constantius III.]], ktorý uzurpoval moc od Valentinianovho strýka, cisára [[Honorius|Honoria]], brata [[Galla Placidia|Gally Placidie]], ktorú si zobral za ženu. Constantius pochádzal z mesta Naissus (dnešný [[Niš]], [[Srbsko]]). Valentinianus mal aj sestru menom [[Iusta Grata Honoria]], ktorú však poslal do vyhnanstva, lebo viedla milenecký život so sluhom a pravdepodobne chceli cisára zvrhnúť.
 
==Vláda==
Po smrti cisára [[Constantia III.]] sa vzťahy medzi [[Galla Placidia|Gallou Placidiou]] a jej bratom cisárom [[Honorius|Honoriom]] vyostrili, Gallu aj s malým Valentinianom a Honoriou vyhostili do [[Konštantinopol]]a k cisárovi [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Theodosiovi II.]] Po Honoriovej smrti cisár Theodosius II. menoval cisárom západu ešte neplnoletého Valentiniana a dal mu za ženu svoju dcéru [[Licinia Eudoxia|Liciniu Eudoxiu]]. Na západe ale vznikol problém – [[Johannes]] sa pokúsil o uzurpáciu, ale bol pri [[Aquileia|Aquilei]] porazený zásahom východorímskeho vojska, ktoré dorazilo zo [[Solún]]a. Na strane Johanna však stál rímsky generál [[Flavius Aetius]], ktorý do [[Itália|Itálie]] dorazil po Johannovej smrti so 60 000 [[Huni|hunskými]] vojakmi. Galla Placidia, ktorá vládla ako regentka za Valentiniana sa s Aetiom spojila, aby sa vyhla ostrej zrážke s jeho vojskami.
 
Počas panovania Valentiniana pôsobili traja schopní generáli, [[Bonifacius]], [[Flavius Constantius Felix]] a [[Flavius Aetius]], ale tí viedli medzi sebou neustále spory. Za vlády Valentiniana sa prehĺbili konflikty s [[Germáni|Germánmi]], usadenými v ríši. Až rýchly zásah Aetia donútil [[Vizigóti|Vizigótov]], ktorí mali skoro nezávislé kráľovstvo v [[Hispánia|Hispánií]] k poslušnosti. Aetius zastavil prenikanie [[Frankovia|Frankov]] cez [[Rýn]] a obzvlášť tvrdo porazil [[Burgundi|Burgundov]] v [[Galia|Galii]], ktorí definitívne stratili moc. Iná situácia však bola s [[Vandali|Vandalmi]], ktorí sa pod vedením kráľa [[Geiserich]]a preplavili z [[Hispánia|Hispánie]] do [[Afrika|Afriky]] a dobývali rímske územia. Proti nim sa statočne postavil generál Bonifacius, ale po tvrdých bojoch nakoniec Rimania museli Vandalom celú provinciu ''Africa'' prepustiť. Constantius Felix sa zaslúžil o znovudobytie [[Panónia|Panónie]], ktorú dovtedy ovládali [[Huni]]. Felixa však neskôr odstránil Aetius. Spory s Aetiom a Gallou Placidiou vyústili do vojny, kde Gallu podporoval Bonifacius, ktorý síce vyhral, ale podľahol zraneniam a tak musela Galla Placidia vymenovať Aetia za vrchného veliteľa vojska. Galla tak stratila vplyv a vládol fakticky Aetius, ktorý ovládal Valentiniana. Valentinianus nemohol Aetia odstrániť, lebo Aetius disponoval hunskými vojakmi a aj v prípade hunského útoku na ríšu bol Aetius jediný schopný generál, ktorý sa Hunom mohol postaviť na odpor.