Republika oboch národov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Zatiaľ nič oc, no bude lepšie
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor
Riadok 53:
[[Obrázok:Unia Lubelska.JPG|right|thumb|302px|[[Lublinská únia]] roku 1569. Jan Matejko, 1869, olej na plátne 298x{{cm|512|m}}, Národné múzeum, Varšava]]
 
Poľsko - Litovský štát - formálne Koruna Poľského kráľovstva a Litovské veľkovojvodstvo (po roku 1791 Poľské spoločenstvo) - boli duálnym štátom, bi-konfederáciou Poľska a Litvy, ktorej vládol spoločný panovník, ktorý bol poľským kráľom aj veľkovojvodom Litvy. Bola to jedna z najväčších a najľudnatejších krajín v Európe v 16. až 17. storočí. Začiatkom 17. storočia Spoločenstvo vo svojom najväčšom územnom rozsahu pokrylo takmer 1 000 000 km2 a udržalo si multietnické obyvateľstvo vo výške 11 miliónov obyvateľov.
'''Republika oboch národov''' (iné názvy: '''prvá (poľská) republika, prvá rzeczpospolita, šľachtická republika, Poľsko-litovský štát, Poľsko-litovská únia'''; oficiálne '''Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva''' – [[poľština|po poľsky]] ''Rzeczpospolita Korony Polskiej i Wielkiego Księstwa Litewskiego'', [[bieloruština|po bielorusky]] ''Reč paspalitaja'' (Рэч Паспалітая), [[stará ruština|po starorusky]] ''Rěč pospolita'' (Рѣч Посполита)) bol jeden z najväčších a najľudnatejších štátov v [[Európa|Európe]] [[17. storočie|17. storočia]]. Existoval v rokoch [[1569]] – [[1795]] a jeho územie zahŕňalo nielen územia dnešného [[Poľsko|Poľska]] a [[Litva|Litvy]], ale aj celé [[Lotyšsko]], [[Bielorusko]], časti [[Estónsko|Estónska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a západné [[Rusko]]. Oficiálne vznikla [[12. august]]a 1569 v poľskom [[Lublin]]e.
 
Spoločenstvo založilo Lublinské združenie v júli 1569, ale Koruna Poľského kráľovstva a Litovského veľkovojvodstva bola de facto v osobnom zväzku od roku 1386 s manželstvom poľskej kráľovnej Hedviky a litovského veľkovojvodu Jogaily, ktorý bol korunovaný poľským kráľom Jure uxorisom Władysławom II. Jagiełom. Prvý oddiel Poľska v roku 1772 a druhý oddiel Poľska v roku 1793 značne zmenšili veľkosť štátu a spoločenstvo sa po tretej oddiele Poľska v roku 1795 zrútilo.
Vytvorením Poľsko-litovskej únie došlo k medzinárodnému posilneniu štátu a potlačeniu autonomistických tendencií najmä litovskej šľachty. Šľachta mala silnú pozíciu v štátnom zriadení a prostredníctvom kráľovskej rady vykonávala vládu. Podľa uznesenia z roku [[1505]] sa kráľ stal prakticky predsedom tejto rady a nemohol robiť dôležité rozhodnutia bez súhlasu senátu a poslancov snemu. Bola to teda šľachtická republika a každý šľachtic mal právo veta. Tento systém bol akýmsi predchodcom modernej [[demokracia|demokracie]], [[konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]], ako aj [[federácia|federácie]]. Oba štáty si boli vo zväze rovnocenné, aj keď Poľsko bolo prirodzeným dominantným partnerom. Významné postavenie mala [[Rímskokatolícka cirkev]], ale platila sloboda vierovyznania. Ekonomika bola založená najmä na [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]].
 
Únia mala medzi súčasnými štátmi veľa funkcií. Jeho politický systém sa vyznačoval prísnymi kontrolami monarchickej moci. Tieto kontroly uzákonil zákonodarca (sejm) kontrolovaný šľachtou (szlachta). Tento idiosynkratický systém bol predchodcom moderných konceptov demokracie, ústavnej monarchie, a federácie. Aj keď boli obidve zložky Spoločenstva formálne rovnaké, Poľsko bolo dominantným partnerom únie.
 
Poľsko-litovský štát sa vyznačovalo vysokou úrovňou etnickej rozmanitosti a relatívnou náboženskou toleranciou, ktorú zaručuje Varšavský konfederačný zákon z roku 1573. Miera náboženskej slobody sa však v priebehu času menila. Ústava z roku 1791 uznala katolicizmus za „dominantné náboženstvo“, na rozdiel od Varšavskej konfederácie, ale sloboda výberu náboženstva stále trvala.
 
Po niekoľkých desaťročiach prosperity vstúpil do obdobia zdĺhavého politického, vojenského a hospodárskeho poklesu. Jeho rastúca slabosť viedla na konci 18. storočia k rozdeleniu (Rakúsko, Prusko a Ruská ríša dobili tento štát). Krátko pred jeho zánikom prijalo spoločenstvo masívne reformné úsilie a uzákonilo ústavu z 3. mája - prvú kodifikovanú ústavu v moderných európskych dejinách a druhú v moderných svetových dejinách (po ústave Spojených štátov).
 
==Dejiny==