Kozmologická konštanta: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
Značky: odstránenie referencie odstránenie sekcie
'''Kozmologická konštanta''' alebo '''Einsteinova konštanta''' λ je [[konštanta]] hypotetickej kozmickej repulzívnej sily, ktorú zaviedol [[Albert Einstein]] pri riešení rovníc poľa [[Všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]] na vyrovnanie [[gravitácia|gravitačného pôsobenia]] vo forme kozmologického člena (člena lambda), aby zachoval v tom čase prijímanú hypotézu stacionárnosti vesmíru (ak pôsobí len gravitácia, vesmír nemôže byť stacionárny, musí expandovať alebo kontrahovať). Predpokladaná repulzívna sila pôsobí proti gravitácii a usiluje sa odpudiť hmotné častice do nekonečna: úmerná je hmotnosti odpudzovanej častice a vzdialenosti, nezávisí od hmotnosti odpudzujúceho prostredia. Po objave rozpínania vesmíru ([[Hubblov zákon]]) kozmologická konštanta stratila opodstatnenie a predstavy kozmickej odpudivej sily sa vzdal aj Einstein. V niektorých kozmologických modeloch vesmíru sa však ešte zachováva ([[kozmológia]]).
 
== Fine-tuned universe problém ==
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}}
Zistenie jej reálnej hodnoty vzbudilo veľké prekvapenie, pretože na základe predpovedí teoretickej fyziky, mala byť pomerne vysoká. Jej skutočná hodnota je približne o 123 rádov(!) menšia. Táto udalosť je preto známa ako „najhoršia predpoveď vo fyzike” <ref>Olaf Dreyer. Background Independent Quantum Field Theory and the Cosmological Constant Problem. Dated: February 1, 2008. http://arxiv.org/hep-th/0409048 </ref>. (Pre porovnanie - počet atómov vo vesmíre sa odhaduje na 10 na 80.<ref>Matthew Champion, "Re: How many atoms make up the universe?" Archived 2012-05-11 at the Wayback Machine, 1998</ref>) Na jej dôležitosť pre existenciu komplexného života upozornil nositeľ Nobelovej ceny [[Steven Weinberg]]. Uvedomil si, že jej príliš vysoká hodnota by znamenala, že vesmír sa bude rozpínať príliš rýchlo a nebude môcť dôjsť k sformovaniu sa hmotných objektov napríklad galaxií. Naopak jej príliš nízka hodnota by znamenala, že vesmír príliš rýchlo zase skolapsuje v singularite a vôbec nedôjde k objaveniu sa života. Weinberg preto tvrdí, že náš vesmír, umožňujúci existenciu komplexného života, je veľmi zriedkavý.<ref>Weinberg, S. (1987). "Anthropic Bound on the Cosmological Constant". Phys. Rev. Lett. 59 (22): 2607–2610. Bibcode:1987PhRvL..59.2607W. doi:10.1103/PhysRevLett.59.2607. PMID 10035596</ref> V súčasnosti je považovaná za jeden najlepších dokladov, že vesmír je jemne-vyladený a vedci sa zhodujú, že zatiaľ neexistuje [[fyzikálna teória]], ktorá by vysvetľovala, prečo je nastavená práve takto.<ref>Vilenkin A., 2010, Journal of Physics: Conference Series, 203, 012001</ref> Tento problém je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ </ref>
 
== Referencie ==