|
Vo [[vesmír]]e je zastúpenie kyslíka podstatne nižšie. Na 1 000 atómov vodíka pripadá iba jeden atóm kyslíka.
== Tvorba kyslíka vo vesmíre ==
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}}
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/</ref> Vychádza z pozorovania, že náš [[vesmír]] má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Profesor Martin Rees uvádza 6 nezávislých konštánt, ktorých drobnú zmenu považuje za ničivú pre náš život, medzi nimi aj nastavenie sily elektromagnetickej interakcie. Podobne skúmanie produkcie [[uhlík]]a a kyslíka vo vesmíre prinieslo jeden z prvých impulzov pre hypotézu ''[[Fine-tuned universe]]''. Produkcia uhlíka a kyslíka (základných prvkov potrebných pre komplexný život) je totiž úzko spojená s nastavením základných fyzikálnych konštánt. Prebiehajúci výskum tejto problematiky priniesol jedno z najvýznamnejších potvrdení jemného vyladenia vesmíru v poslednej dobe. Podarilo sa dokázať, že aj nepatrná zmena hmotnosti ľahkých kvarkov a veľkosti elektromagnetickej interakcie by zmenila energiu Hoyleovho stavu uhlíka. Hviezdy by tak neboli schopné vyprodukovať potrebné množstvá uhlíka a kyslíka pre komplexný život.<ref>Evgeny Epelbaum, Hermann Krebs, Timo A. Lähde, Dean Lee, and Ulf-G. Meißner.: Viability of Carbon-Based Life as a Function of the Light Quark Mass. Phys. Rev. Lett. 110, 112502 (2013). http://prl.aps.org/abstract/PRL/v110/i11/e112502</ref> Podobne je to s mnohými inými fyzikálnymi konštantami.<ref>Collins, R.:THE FINE-TUNING DESIGN ARGUMENT. In: Michael J. Murray, ed. 1999. Reason for the Hope Within. Grand Rapids, MI: Eerdmans. xvi+429 pp. http://home.messiah.edu/~rcollins/Fine-tuning/FINETLAY.HTM </ref> Produkcia uhlíka a kyslíka (základných prvkov potrebných pre komplexný život) je totiž úzko spojená s nastavením silnej interakcie. Zmena tejto sily o cca 0,4% znemožní súčasnú produkciu týchto dvoch prvkov a tým by sa vyradil absolútne prevládajúci mechanizmus ich tvorby vo vesmíre.<ref>Oberhummer H., Cs#ot#o A., Schlattl H., 2000a, in ''The Future of the Universe and the Future of our Civilization.'', V. Burdyuzha, Khozin G., eds., World Scientific Publishing</ref> Veľkú pozornosť vzbudila Hoylova úspešná predpoveď excitačnej energie jadier uhlíka. Všimol si, že dovtedy používaná reakcia, keď 3 jadrá [[hélium|hélia]] spolu naraz vytvoria jadro uhlíka je veľmi málo pravdepodobná a bez dostatočného množstva uhlíka vo vesmíre, nie je možné vytvoriť život podobný nášmu. Navrhol preto postupné spájanie jadier hélia. Toto však mohlo fungovať, len ak excitačný stav atómu uhlíka bol cca 7,7 MeV. Následný experiment tento dovtedy neznámy fenomén potvrdil. Zároveň však takýto excitačný stav neexistuje u kyslíka. Keby to tak bolo, uhlík by sa veľmi ľahko premieňal na kyslík a opäť by ho nebolo dosť. Existencia takéhoto nastavenia vlastností uhlíka a kyslíka je považovaná za silný argument v prospech hypotézy ''[[Fine-tuned universe]]''.<ref>Barnes, L. A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011. http://arxiv.org/pdf/1112.4647v1</ref><ref>Fred Hoyle, The Intelligent Universe, 1983</ref> Prebiehajúci výskum tejto problematiky priniesol jedno z najvýznamnejších potvrdení jemného vyladenia vesmíru v poslednej dobe. Podarilo sa dokázať, že aj nepatrná zmena hmotnosti ľahkých kvarkov a veľkosti elektromagnetickej interakcie by zmenila energiu Hoyleovho stavu uhlíka. Hviezdy by tak neboli schopné vyprodukovať potrebné množstvá uhlíka a kyslíka pre komplexný život.<ref>{{Citácia periodika|titul=Viability of Carbon-Based Life as a Function of the Light Quark Mass|url=https://link.aps.org/doi/10.1103/PhysRevLett.110.112502|periodikum=Physical Review Letters|dátum=2013-03-13|dátum prístupu=2019-07-06|ročník=110|číslo=11|strany=112502|doi=10.1103/PhysRevLett.110.112502|meno=Evgeny|priezvisko=Epelbaum|meno2=Hermann|priezvisko2=Krebs|meno3=Timo A.|priezvisko3=Lähde}}</ref>
== Anorganické zlúčeniny ==
Okrem zvyčajných dvojatómových molekúl O<sub>2</sub> sa kyslík vyskytuje aj vo forme trojatómovej molekuly ako [[ozón]] O<sub>3</sub>. Za normálnych podmienok je to vysoko reaktívny plyn modrej farby a charakteristického zápachu s mimoriadne silnými oxidačnými účinkami. Pri teplote −112 °C kondenzuje na kvapalný tmavomodrý ozón a pri teplote −193 °C sa tvorí červenofialový pevný ozón.
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
|
