Republika oboch národov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Hisgeomaps (diskusia | príspevky)
Rozšíril som základné informácie o Poľsko - Litovskej republike
Hisgeomaps (diskusia | príspevky)
Vyplnil som ekonomiku Poľsko-Litovskej republiky
Riadok 89:
V roku [[1768]] sa '''poľsko-litovské spoločenstvo''' stalo protektorátom [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ovládanie Poľska bolo ústredným bodom diplomatických a vojenských stratégií [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny Veľkej]]. Pokusy o reformu, napríklad štvorročná Sejmova májová ústava, prišli príliš neskoro. Krajinu rozdelili v troch etapách susedná [[Ruská ríša]], [[Pruské kráľovstvo]] a [[Habsburská monarchia|Habsburská monarchia (Rakúsko)]]. V roku [[1795]] bola Poľsko-Litovská republika z mapy Európy úplne vymazané. [[Poľsko]] a [[Litva]] boli obnovené ako nezávislé krajiny až v roku [[1918]], po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]].
 
== Ekonomika ==
<br />
V hospodárstve republiky dominovalo [[feudálne poľnohospodárstvo]] založené na plantážnom systéme (nevolníci). [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|Otrokárstvo]] bolo v [[Poľsko|Poľsku]] v [[15. storočie|15. storočí]] zakázané a v roku [[1588]] bolo v [[Litva|Litve]] formálne zrušené, nahradené druhým zotročením. Zvyčajne šľachtické poľnohospodárske pozemky pozostávali z folwarku, veľkej farmy, ktorú chovali nevolníci na výrobu prebytkov pre vnútorný a vonkajší obchod. Toto ekonomické usporiadanie fungovalo dobre pre vládnuce triedy v ranom období spoločenstva, ktoré bolo jedným z najprosperujúcejších období obchodu s obilím. Hospodárska sila obchodu s obilím v rámci Spoločenstva sa od konca 17. storočia zmenšovala. Vojny narušili obchodné vzťahy a spoločenstvo sa ukázalo ako neschopné zlepšiť dopravnú infraštruktúru alebo svoje poľnohospodárske postupy. Nevolníci v tomto regióne boli stále viac v pokušení utiecť. Hlavné pokusy spoločenstva o boj proti tomuto problému a zvyšovanie produktivity spočívali v zvýšení pracovnej záťaže [[Poddanstvo (roľníci)|poddaných]] a ďalšom obmedzovaní ich slobôd v procese známom ako poddanstvo pod vedením exportu. Mestské obyvateľstvo bolo v porovnaní so [[Západná Európa|západnou Európou]] nízke. Presné čísla závisia od metód výpočtu. Podľa jedného zdroja predstavovalo mestské obyvateľstvo v [[17. storočie|17. storočí]] asi 20% z celkového počtu v porovnaní s približne 50% v [[Holandsko|Holandsku]] a [[Taliansko|Taliansku]]. Ďalší zdroj naznačuje oveľa nižšie čísla: 4–8% mestské obyvateľstvo v [[Poľsko|Poľsku]], 34–39% v [[Holandsko|Holandsku]] a 22–23% v [[Taliansko|Taliansku]]. Starostlivosť spoločenstva o [[poľnohospodárstvo]] spojená s privilegovaným postavením "[[Šľachta|szlachty]]" v porovnaní s buržoáziou viedla k pomerne pomalému procesu urbanizácie, a teda k pomerne pomalému rozvoju priemyslu.
 
Zatiaľ čo podobné konflikty medzi sociálnymi triedami možno nájsť v celej [[Európa|Európe]], nikde v tom čase nebola dominantná [[šľachta]] ako v '''poľsko-litovskom spoločenstve'''. Medzi historikmi je však veľa diskusií o tom, ktoré procesy tento vývoj najviac ovplyvnili, pretože až do ''vojen'' a [[Kríza|''kríz'']] v polovici [[17. storočie|17. storočia]] sa mestá republiky za svojimi západnými náprotivkami výrazne nezmenšili veľkosťou a bohatstvom. Spoločenstvo malo početné mestá, ktoré sú všeobecne založené na magdeburských právach. Niektoré z najväčších veľtrhov v Spoločenstve sa konali v [[Lublin|Lubline]]. '''Poľsko-Litva''' zohrávali významnú úlohu pri zásobovaní ''[[Západná Európa|západnej Európy]]'' v [[16. storočie|16. storočí]] vývozom troch druhov tovaru, najmä obilia (raže), hovädzieho dobytka (voly) a kožušiny. Tieto tri produkty predstavovali takmer 90% vývozu krajiny na západné trhy prostredníctvom pozemného a námorného obchodu.
 
==Referencie==
*{{preklad|cs|Polsko-litevská unie}}