Magnetické pole Zeme: Rozdiel medzi revíziami

Magnetické pole Zeme má [[dipól]]ový charakter, to znamená, že rozloženie jeho [[Siločiara|siločiar]] je podobné siločiaram v okolí tyčového [[magnet]]u. Jeho [[magnetická os|os]] neprechádza stredom Zeme, ale asi 520 km od neho. Vytvára sa trením pri rotácii vonkajšieho, zrejme tekutého [[Zemské jadro|Zemského jadra]] o pevné vnútorné jadro.{{chýba citácia}}<!-- prevládajúca teória (en:Dynamo theory) nestojí na trení pevného/tekutého, chcelo by to precíznejšiu formuláciu podľa nejakého spoľahlivého zdroja --> Tento proces funguje ako obrovské hydrodynamické [[dynamo]]. Geomagnetické pole je silne premenlivé, nielen vo svojej sile aj v polarite, ktorá sa minulosti zeme už často menila. Podľa výskumu [[paleomagnetizmus|paleomagnetizmu]] [[hornina|hornín]] sa predpokladá existencia magnetického poľa zeme už pred 3,9 miliardami rokov ([[hadaikum]]). Fakt, že v určitých časových intervaloch dochádzalo a bude dochádzať k zmene polarity geomagnetického poľa, umožnil vytvoriť tzv. paleomagnetické časové škály spoľahlivo siahajúce do obdobia pred 160 miliónmi rokov ([[jura (geochronologická jednotka)|jura]]). Tieto metódy boli jedným z dôkazov existencie [[pohyb kontinentov|pohybu kontinentov]] a umožnili vznik [[platňová tektonika|teórie platňovej tektoniky]].

 

 

Magnetosféra Zeme nedovoľuje elektricky nabitým časticiam slnečného vetra dostať sa k povrchu. Nabité častice musia pri svojom pohybe sledovať siločiary magnetického poľa. Plní teda ochrannú funkciu, bez ktorej by [[život]] na Zemi nebol možný. Zem je jednou z dvoch pevných planét, ktoré majú vlastný magnetizmus. Tou druhou je [[Merkúr]], oproti ktorému je ale magnetické pole Zeme oveľa silnejšie. Všetky plynné planéty majú tiež vlastné magnetické polia, ostatné menšie telesá [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] majú len [[indukovaný mnagnetizmus|indukovaný magnetizmus]], ktorý vzniká pôsobením zmagnetizovaného slnečného vetra.