Magnetické pole Zeme: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Oprava
Značky: prvá úprava redaktora úprava z mobilu úprava z mobilného webu
d Verzia používateľa Matus372 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Značka: rollback
Riadok 4:
Magnetické pole Zeme má [[dipól]]ový charakter, to znamená, že rozloženie jeho [[Siločiara|siločiar]] je podobné siločiaram v okolí tyčového [[magnet]]u. Jeho [[magnetická os|os]] neprechádza stredom Zeme, ale asi 520 km od neho. Vytvára sa trením pri rotácii vonkajšieho, zrejme tekutého [[Zemské jadro|Zemského jadra]] o pevné vnútorné jadro.{{chýba citácia}}<!-- prevládajúca teória (en:Dynamo theory) nestojí na trení pevného/tekutého, chcelo by to precíznejšiu formuláciu podľa nejakého spoľahlivého zdroja --> Tento proces funguje ako obrovské hydrodynamické [[dynamo]]. Geomagnetické pole je silne premenlivé, nielen vo svojej sile aj v polarite, ktorá sa minulosti zeme už často menila. Podľa výskumu [[paleomagnetizmus|paleomagnetizmu]] [[hornina|hornín]] sa predpokladá existencia magnetického poľa zeme už pred 3,9 miliardami rokov ([[hadaikum]]). Fakt, že v určitých časových intervaloch dochádzalo a bude dochádzať k zmene polarity geomagnetického poľa, umožnil vytvoriť tzv. paleomagnetické časové škály spoľahlivo siahajúce do obdobia pred 160 miliónmi rokov ([[jura (geochronologická jednotka)|jura]]). Tieto metódy boli jedným z dôkazov existencie [[pohyb kontinentov|pohybu kontinentov]] a umožnili vznik [[platňová tektonika|teórie platňovej tektoniky]].
 
[[Magnetosféra|Magnetosféru]] má mnoho ďalších kozmických telies ([[Slnko]], [[joviálna planéta|joviálne planéty]], [[kométa|kométy]], [[pulzar]]y,...), ale zemská magnetosféra je najlepšie preskúmaná. Jej tvar silne ovplyvňuje [[slnečný vietor]], ktorý na náveternej strane (strane najbližšej k Slnku) pôsobí tlakom približne 1,7 nPa. Tým zatláča magnetosféru do vzdialenosti asi desiatich zemských priemerov (asi 60 000 km). Na odvrátenej strane je magnetosféra predĺžená do chvosta siahajúceho ďaleko za obežnú dráhu [[Mesiac]]a. Hranica medzi magnetosférou a [[medziplanetárne magnetické pole|medziplanetárnym magnetickým poľom]] sa nazýva ''magnetopauza''.
 
Magnetosféra Zeme nedovoľuje elektricky nabitým časticiam slnečného vetra dostať sa k povrchu. Nabité častice musia pri svojom pohybe sledovať siločiary magnetického poľa. Plní teda ochrannú funkciu, bez ktorej by [[život]] na Zemi nebol možný. Zem je jednou z dvoch pevných planét, ktoré majú vlastný magnetizmus. Tou druhou je [[Merkúr]], oproti ktorému je ale magnetické pole Zeme oveľa silnejšie. Všetky plynné planéty majú tiež vlastné magnetické polia, ostatné menšie telesá [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] majú len [[indukovaný mnagnetizmus|indukovaný magnetizmus]], ktorý vzniká pôsobením zmagnetizovaného slnečného vetra.