|
'''Mohorovičićova diskontinuita''' (skrátene aj Moho) je rozhranie medzi [[Zemská kôra|zemskou kôrou]] a [[Zemský plášť|zemským plášťom]].
Je charakteristická náhlou zmenou [[hustotaHustota (objemová hmotnosť)|hustoty]] z 2,9 na 3,3 kg.dm<sup>−3</sup>, čím vzniká odrazová plocha pre [[seizmická vlna|zemetrasné vlny]]. Objavil ju v roku [[1909]] [[chorvátsko|chorvátsky]] geofyzik [[Andrija Mohorovičić]].
Jej hĺbka je väčšia pod [[kontinent]]mi (v [[Himaláje|Himalájach]] viac ako 70 km), menšia pod [[oceánOceán (časť svetového oceánu|oceánmi]]mi (niekedy menej ako 5 km). Najväčšia hrúbka Moho pod Európskymeurópskym kontinentom je v oblasti [[PobaltiePobaltský štát|Pobaltia]], kde sa blíži ku 70 km. V oblasti Slovenska sa hĺbka Mohorovičičovej diskontinuity mení z menej ako 27,5 km v oblasti [[Dunajská panva (geológia)|Dunajskej panvy]] po 40 km v oblasti [[Tatry|Tatier]].<ref>Bielik, M., Makarenko, I., Csicsay, K., Legostaeva, O., Starostenko, V., Savchenko, A., Šimonová, B., Dérerová, J., Fojtíková, L., Pašteka, R., Vozár, J., 2018, [http://gpi.savba.sk/GPIweb/ogg/ikohut/CGG/48/2/Bielik-et-al_CGG-48-2_web.pdf The refined Moho depth map in the Carpathian-Pannonian region.] Contributions to Geophysics and Geodesy, 48, 2, s. 179-190</ref>
== Referencie ==
|
