Ivan IV.: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 45 bajtov ,  pred 1 rokom
d
'''Ivan IV. Hrozný''', celým menom ''Ivan Vasilievič z rodu Rurikovcov'' (* [[25. august]] [[1530]] – † [[18. marec]] [[1584]]), známy aj ako '''Ivan Hrozný''', bol od roku [[1533]] veľkokniežaťom [[Dejiny Ruska#Moskovský štát (16. storočie - 17. storočie)|Moskovského kniežatstva]] a roku [[1547]] ako prvý Rus si osvojil titul ''[[cár]]''. Za jeho vlády došlo k rozvoju ruského [[Absolutizmus|absolutizmu]].
 
== ŽivotŽivotopis ==
Ivan IV. Vasilievič formálne začal vládnuť už vo svojich troch rokoch, ale skutočnú vládu vykonávala jeho matka [[Jelena Glinská]]. Po matkinej smrti roku [[1538]] sa vlády zmocnila vysoká ruská šľachta ([[Bojar|bojari]]), vedená urodzeným rodom Šujských. V roku [[1547]], keď mal sedemnásť rokov, vyhlásil sa za ''svätého cára a samovládcu Rusi''.
 
Za Ivanovej vlády sa do Ruska po prvýkrát dostala [[kníhtlač]]. Ivan zabezpečil odbytištia ruského tovaru založením obchodnej stanice v prístave [[Archangeľsk]], kde sa rozvinul čulý obchodný styk, najmä s anglickými kupcami.
 
Na juhovýchode zlikvidoval Ivan IV. vládu [[Tatári (etnikum)|Tatárov]] a pripojil [[Kazanský chanát|Kazanský]] a [[Astrachánsky chanát]] k Moskovskej Rusi. S územnou expanziou pokračoval východným smerom a po prvýkrát umožnil Rusom kolonizovať časť západnej [[Sibír]]i. Zároveň zaviedol niektoré zákony obmedzujúce slobodný pohyb roľníkov.
 
Užší kontakt s [[Európa|Európou]] získal Ivan IV. počas [[Livonské vojny|livonských vojen]]. Tento dlhoročný konflikt, pri ktorom Ivan bojoval so [[Švédsko]]m, [[Poľsko]]m a [[Litva|Litvou]], nakoniec Moskovskú Rus značne vyčerpal a ruský prístup k [[BaltBaltské more|Baltu]]u nezabezpečil. Tieto problematické dôsledky ťažko dopadli na Ivanovu osobnosť s počiatočnými hlbokými psychickými problémami. Jeho krajná podozrievavosť a strach o seba samého sa prejavovala v krutosti nielen voči svojim otvoreným nepriateľom (bojari), ale postupne sa obracala aj proti najbližšiemu okoliu. Roku [[1581]] napríklad surovo zbil nevlastnú tehotnú dcéru, ktorá potom potratila. O rok neskôr v hádke zavraždil svojho vlastného syna Ivana, ktorého obviňoval zo spolčenia sa s nepriateľmi.
 
Takisto sa Ivanovi vymkla z rúk kontrola nad opričníkmi, ktorí rozpútavali otvorený teror medzi roľníkmi aj bohatou šľachtou. Opričníci na Ivanov rozkaz zavraždili niekoľko stoviek [[novgorodVelikij Novgorod|novgorodských]]ských mešťanov.
 
Politický chaos a nasledovná hlboká kríza ťažko zasiahli do ruských pomerov. V roku [[1584]] Ivan IV. zomrel a na jeho miesto nastúpil bezdetný a mentálne postihnutý [[Fiodor I. (Rusko)|Fiodor Ivanovič]]. Skutočnej vlády sa ujal [[Boris Fiodorovič Godunov]], čo však krajine pokoj nezabezpečilo a celé obdobie v ruskej historiografii dostalo označenie ''smutnoje vremja'' (smutná doba; v skrátenej podobe ''smuta'').