List (botanika): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázky |
|||
Riadok 1:
[[Súbor:
'''List''' ([[latinčina|lat.]] ''Phylloma'') je bočný [[orgán (anatómia)|orgán]] [[rastlina|rastliny]]. Jeho rast je na rozdiel od [[stonka|stonky]] a [[koreň (botanika)|koreňa]] obmedzený. Spolu so stonkou tvorí jednotný celok, označovaný ako [[výhonok]] (''frons'').
Riadok 13:
== Metamorfózy listov ==
*[[Súbor:Leaf Varieties (15 sp).png|náhľad|[[Metamorfóza|Metamorfózy]] listov]]'''mäsité listy''' - sú veľmi tenké s bohato vyvinutým [[vodné pletivo|vodným pletivom]]. Slúžia na hromadenie vody u rastlín rastúcich na suchých stanovištiach. Takéto listy majú napr. [[skalnica]], [[rozchodník]].
* '''listy mäsožravých rastlín''' - sú rôzne zariadené na lákanie, chytanie a súčasne aj na rozkladanie (pomocou [[enzým]]ov) [[hmyz]]u alebo iných drobných živočíchov. Napr. [[rosička (rod)|rosička]] má na povrchu listov stopkaté žliazky, [[tučnica]] zas lepkavé žliazky.
Riadok 45:
== Anatómia listu ==
[[Súbor:Leaf anatomy cs.svg|náhľad|Schéma anatómie listu]]
=== Pokožka - epidermis ===
Pokožka listu je tvorená jednou vrstvou tesne k sebe priliehajúcich buniek, ktoré väčšinou neobsahujú [[chlorofyl]]. Na vonkajšej strane listu sa nachádza [[kutikula]] a na spodnej sa nachádzajú [[prieduch]]y. Prieduchy sa môžu nachádzať aj na vrchnej strane listu ale len u vodných rastlín a niektorých suchozemských. Suchomilné rastliny majú prieduchy ponorené pod úroveň pokožky, vlhkomilné rastliny ich majú nad úrovňou pokožky. Najväčšie prieduchy sa nachádzajú u jednoklíčnolistových rastlín. Na okraji listov sa nachádzajú tzv. '''hydatódy'''.
===
'''[[Listový mezofyl]]''' je u väčšiny rastlín rozlíšený na
* '''palisádový parenchým''' - tvorí ho niekoľko radov stĺpikovitých buniek s veľkým množstvom chloroplastov
* '''špongiovitý, hubovitý parenchým''' - nachádza sa pod palisádovým a tvoria ho nepravidelné laločnaté bunky s menším počtom chloroplastov a s medzibunkovými priestormi, ktoré ústia do prieduchov na spodnej strane listu.
Mezofyl je u vodných rastlín vyplnení vzduchom a nazýva sa '''aerenchým'''. Mezofyl sukulentov (rastliny, ktoré žijú na suchu) tvoria bunky, ktoré uskladňujú vodu.▼
▲Mezofyl sukulentov (rastliny, ktoré žijú na suchu) tvoria bunky, ktoré uskladňujú vodu.
=== Žilnatina (venatio) listov ===
[[Súbor:Leaf 1 web.jpg|náhľad|List s výraznou [[Žilnatina (rastlina)|žilnatinou]]]]
Súbor cievnych zväzkov prebiehajúcich listom sa nazýva '''''žilnatina listu'''''. Tvoria ju '''žily'''. Cievne zväzky prechádzajú zo stonky do listov a majú v súlade s usporiadaním cievnych zväzkov v stonke drevo orientované k vrchnej strane a lyko k spodnej strane listu. Cievne zväzky su často sprevádzané sklerenchymatickými povrazcami, ktoré ich vystužujú. V listoch niektorých druhov rastlín sa nachádza iba jediná žila (väčšina ihličnatých rastlín, vodný mor), čepeľou iných prebieha väčšie množstvo '''žíl''' - '''listová žilnatina''', ktorá nielen rozvádza roztoky v liste, ale aj mechanickou oporou jemných pretív jeho čepele.
Řádek 82 ⟶ 80:
== Morfológia listu - vonkajšia stavba listu ==
[[Súbor:
U väčšiny rastlín je vnútorná stavba listovej čepele iná na vrchnej ako na spodnej strane. List je zvonka rozlíšený na '''líce''' a '''rub''' tzv '''bifaciálny list (dorziventrálny)''' nachádza sa u dvojklíčnolistových rastlín.
Řádek 126 ⟶ 124:
* rastlina sa opadávaním listov zbavuje škodlivého účinku zostarnutých častí. V listoch sa totiž ukladajú nepotrebné produkty metabolizmu, [[exkrét]]y, [[vápnik]] a i.
* listy zastavujú pred zimou rast a starnú. Rozklad chlorofylu spôsobuje odpad lístia na [[jeseň]].
== Hospodársky význam listu ==
| |||