INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Koscj (diskusia | príspevky)
doplnenie vedeckeho dokumentu
opravy preklepov a vymazanie vety použitej 2x
Riadok 128:
''"Obhajcovia zvyšovania minimálnej mzdy sa zvyknú odvolávať na úspešný príklad zo Slovinska. V roku 2010 tam skokovo zvýšili minimálnu mzdu o rekordných 23 percent. Lenže keď sa pozrieme na dlhšie časové obdobie, tak sa celé čaro okolo Slovinska rozplynie a rekordérom sa stane Slovensko. V Slovinsku od roku 2010 dodnes vzrástla minimálna mzda o 48 percent. Na Slovensku v tom istom období vzrástla o 69 percent."<ref name=":4" />''
 
''."<ref name=":4" />''
a
 
''"Navyše, skokovité zvýšenie minimálnej mzdy v Slovinsku z roku 2010 malo dokázaný negatívny vplyv na zamestnanosť mladých a málo vzdelaných ľudí."<ref name=":4" />''
 
V tomto prípade však, okrem uvedenia percentuálneho rastu, zabudol uviesť aj čísla, z akých základov ten ním uvedený rast prebiehal. Podľa Eurostatu má Slovensko od roku 2008 porovnáteľnú produktivitu práce so Slovinskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eurostat - Tables, Graphs and Maps Interface (TGM) table|url=https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00116|vydavateľ=ec.europa.eu|dátum prístupu=2019-10-17}}</ref>. Pričom v roku 2009 bola nominálna minimálna mzda v Slovinsku 589,19- €, v PPS 680,21- € a na Slovensku bola nominálna minimálna mzda 295,50 €, v PPS 407,21- €. a V roku 2019 po tých rastoch, ktoré uvádza analytik Chovanculiak nominálna minimálna mzda v Slovinsku 886,63- €, v PPS 1 043,71- € a na Slovensku bola nominálna minimálna mzda 520,- €, v PPS 740,34- €. Čiže, pri porovnateľnej produktivite práce je rozdiel, aj napriek vyššiemu rastu minimálnej mzdy na Slovensku v neprospech Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Database - Eurostat|url=https://ec.europa.eu/eurostat/web/labour-market/earnings/database|vydavateľ=ec.europa.eu|dátum prístupu=2019-10-17}}</ref>
Řádek 138 ⟶ 136:
''"Navyše, skokovité zvýšenie minimálnej mzdy v Slovinsku z roku 2010 malo dokázaný negatívny vplyv na zamestnanosť mladých a málo vzdelaných ľudí."<ref name=":4" />''
 
Pričom sa pravdepodobne odvoláva na štúdiu zo Slovinska<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Laporšek, et al.|meno=Suzana|titul=SOCIAL AND ECONOMIC EFFECTS OF THE MINIMUM WAGE INCREASE IN SLOVENIA|vydanie=|vydavateľ=Ministerstvo za delo, Slovenia|miesto=|rok=2017|isbn=|strany=159}}</ref>, ktorá našla negatívny vplyv na nezamestnanosť po zvýšení minimálnej mzdy v roku 2010. Samozrejme, že z jeho strany je to do určitej miery zavádzanie., nakoľko tento dokument našiel pozitívny vplyv na produktivitu práce a príjmovú nerovnosť, čo už analytik nepomína. Rovnako nespomenul, že vo vedeckej práci autori skonštatovali, že negatívny vplyv nameraný teoretickými modelmi po čase vyprchal. Druhým zavádzaním je brať výsledky tejto práce ako konečnú a definitívnu interpretáciu, keďže takýto postup ignoruje iné výskumy a hlavne sa analytik pokúša na základe jedného príkladu zovšeobecňovaťzovšeobecňovania záveryzáverov práce, čo je nevedecký prístup.
 
Analytik Inštitútu zamestnanosti, Alexej Dobroľubov, naopak konštatuje, že:
Řádek 147 ⟶ 145:
 
Podľa neho je u nás minimálka koncentrovaná hlavne v hotelierstve a gastrobiznise, kde by pravdepodobné zvýšenie nákladov presunuli na zákazníkov vo forme vyšších cien. ''„Do určitej miery je to nutné vnímať, ako transfer peňazí od lepšie zarábajúcich k tým, čo zarábajú minimálnu mzdu“.''<ref name=":5" />
 
<br />
== Referencie ==
{{Referencie}}