Izidor Kovárik: Rozdiel medzi revíziami

Na lietadle [[Praga E.41|Praga E.241.19]] odletel [[27. október|27. októbra]] [[1942]] s prvou frontovou garnitúrou letky 13 ako kuriérny pilot na východný front. Veliteľ letky 13, stotník [[Ondrej Ďumbala]], si všimol Kovárikových kvalít a talentu, a preto mu bolo v novembri až decembri 1942 umožnené absolvovať v [[Majkop (letisko)|Majkope]] preškolenie na lietadlá [[Messerschmitt Bf 109|Messerschmitt Bf 109E]]. Následne už Izidor Kovárik lietal ako stíhací pilot a na fronte sa všestranne osvedčil. Svoj prvý zostrel dosiahol [[28. január]]a [[1943]] o 8:45 hod., kedy južne od obce Šapsugskaja zostrelil sovietske stíhacie lietadlo [[Polikarpov I-16|I-16]] („Rata“). Už po Novom roku 1943 bol povýšený do hodnosti rotník, ale kvôli nedostatočnému spojeniu letky s tylom sa o tejto skutočnosti dozvedel až v marci. Celkovo sedemkrát dokázal zostreliť dve lietadlá pri jednom bojovom lete. Veľmi úspešný bol pre Kovárika marec 1943, kedy dosiahol až 11 zostrelov. V tom istom mesiaci bol aj vyznamenaný nemeckým [[Železný kríž|Železným krížom]] II. stupňa. Počas svojho pôsobenia na východnom fronte bol iba jedenkrát zostrelený, a to dňa [[14. marec|14. marca]] 1943, kedy mal na konte už 8 zostrelov. Kovárik sa v ten deň spoločne s [[Ján Režňák|Jánom Režňákom]], ktorý bol jeho najlepším priateľom, vracali z postreľovania pozemných cieľov, na ktoré spotreboval všetku muníciu. Neďaleko obce Krasnoarmejskaja ešte Režňák zaútočil na formáciu bombardérov [[Iliušin Il-4|DB-3F]] a jeden z nich zostrelil. Keďže Izidor Kovárik už spotreboval všetku muníciu, útočil pritom simultánne tiež, aby klamnými útokmi odlákal časť nepriateľskej paľby od útočiaceho Režňáka. Kovárikov Bf 109G-2 (W. Nr. 10473) však inkasoval množstvo zásahov, čím bolo na stroji poškodené olejové vedenie, a tak pilot bol nútený núdzovo pristáť neďaleko obce Achtanizovskaja. Izidor Kovárik z tohto incidentu vyviazol bez zranení a z miesta havárie ho prišiel na lietadle Praga E.241 vyzdvihnúť Ján Režňák. Podobná situácia sa zopakovala aj 25. marca, kedy pre Režňáka po núdzovom pristátí priletel Izidor Kovárik. Vôbec najúspešnejším dňom sa pre Kovárika stal [[29. máj]] 1943, kedy zostrelil štyri lietadlá [[Jakovlev Jak-1|Jak-1]]. Istý čas aj viedol v tabuľke počte zostrelov letky 13, než bol prekonaný Jánom Režňákom. Svoj posledný zostrel dosiahol [[17. jún]]a 1943, keď v ranných hodinách zostrelil stíhačku Jak-1. Celkovo mu bolo v bojoch nad [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazom]] a [[Kubáň (región)|Kubáňou]] priznaných 28 zostrelov. Za svoje výkony získal mnohé slovenské a nemecké vyznamenania, pričom [[1. júl]]a 1943 bol mimoriadne povýšený z rotníka na zástavníka. S prvou garnitúrou letky 13 sa nakoniec [[17. júl]]a 1943 vrátil späť na Slovensko.