Jelša: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: možný vandalizmus odstránenie referencie úprava z mobilu úprava z mobilného webu
d Verzia používateľa 195.80.164.250 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegetator
Značka: rollback
Riadok 7:
Podríša po slovensky=[[Zelené rastliny|Zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky=[[Cievnaté rastliny|Cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová vetva po slovensky=[[Semenné rastliny|Semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
Skupina 1 po slovensky=[[Krytosemenné rastliny|Krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae|
Oddelenie po slovensky=[[Magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|
Nadtrieda po slovensky=Dvojklíčnolistové|Nadtrieda po latinsky=Dicotyledonopsida|
Trieda po slovensky=[[Magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida|
Podtrieda po slovensky=[[Magnóliové]]|Podtrieda po latinsky=Magnoliidae|
Rad po slovensky=[[Bukotvaré]]|Rad po latinsky=Fagales|
Čeľaď po slovensky=[[Brezovité]]|Čeľaď po latinsky=Betulaceae|
Rod po slovensky=Jelša|Rod po latinsky=Alnus|
Binomické meno=Alnus|
Klasifikátor1=[[Philip Miller|Mill.]]|
Dátum1=|
Synonymá=|
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
'''Jelša''' (''Alnus'') je rod opadavých [[strom]]ov alebo [[krík]]ov patriacich do čeľade [[brezovité]] (''Betulaceae''). Všeobecne sa nachádza na celom svete asi v 35 druhoch<ref>{{Cite book|title = Northwest Trees: Identifying and Understanding the Region's Native Trees|last = Arno|first = Stephen|publisher = Mountaineers Books|year = 2007|isbn = 978-1-59485-041-7|location = Seattle, WA|pages = 165|last2 = Hammerly|first2 = Ramona}}</ref> .
 
Jelše rýchlo rastú, ale iba málokedy dosahujú veľkú výšku. Sú rozšírené najmä v [[mierne pásmo|miernom pásme]] severnej pologule, v [[Amerika (svetadiel)|Amerike]] zasahujú na juh až do [[Čile]]. Vysádzajú sa ako okrasné stromy a kríky do parkov a záhrad.
 
Jelša dosahuje výšku 20 – 25 m. V Európe rastie hlavne na mokrých územiach pozdĺž veľkých riek a jazier. Jej výnimočná schopnosť prežiť v znečistenom prostredí je využívaná pri zalesňovaní a rekultivácii priemyslových terénov. Jelša spolu s [[borievka|borievkou]] sa používa na údenie a taktiež na vytváranie údenárskeho preparátu.
 
Väčšina jelší má schopnosť obohacovať pôdu o [[dusík]]. Táto fixácia dusíka v pôde súvisí so symbiózou baktérií. Tie sa zhlukujú do hrčiek na koreňoch jelší a absorbujú zo vzduchu v pôde dusík. To pomáha stromom prežiť aj na málo úrodnej pôde.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Dirr
| meno = Michael A.
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Dirr's Encyclopedia of Trees and Shrubs
| vydanie =
| vydavateľ = Timber Press
| miesto =
| rok = 2011
| počet strán = 952
| url =
| isbn = 978-0-88192-901-0
| kapitola =
| strany = 79
| jazyk = en
}}</ref>
 
Jelšové drevo je veľmi žiadanou surovinou, hoci náročnejšou na spracovanie, v [[stolárstvo|stolárskom]] priemysle. Každý predmet vyrobený z jelše je unikátom vďaka bohatstvu prírodných štruktúr letokruhov, uzlov a nepravidelnému presúvaniu jadra kmeňa v kompozícii s rôznorodosťou farieb - od svetlo zlatých, cez hlbokú, medovo oranžovú, až k tmavo hnedej.
 
== Druhy ==