Ramiro II. (Aragónsko): Rozdiel medzi revíziami

→‎Životopis: formulácia povesti
(preklepy)
(→‎Životopis: formulácia povesti)
Ramiro sa narodil ako najmladší syn aragónskeho kráľa [[Sancho I. Aragonský|Sancha I.]] a [[Felicie z Roussy]]. Pôvodne bol predurčený pre duchovnú dráhu, strávil preto podstatnú časť svojej mladosti v kláštore San Ponce de Tomeras v meste [[Huesca]]. Bol biskupom Barbastro-rodským, keď roku [[1134]] nastúpil po smrti staršieho bezdetného brata, [[Alfonz I. (Aragónsko)|Alfonza I.]] na opustený trón.
 
Počiatok vlády nebol nijako pokojný - neudržal nadvládu nad [[Navarra|Navarrou]], ktorá sa osamostatnila pod kráľom Garcíom Obnoviteľom, a musel bojovať s ďalšími dvoma uchádzačmi o trón (jedným z nich bol [[Alfonz VII. (Kastília)|Alfonz VII. Kastílsky]]). Navyše musel potlačiť vzburu aragónskych šľachticov, ku ktorej sa viaže hrôzostrašná ''povesťPovesť o zvone z Huesky''. Podľa nej kráľ Ramiro poslal k svojmu starému mentorovi do kláštora San Ponce de Tomeras posla s prosbou o radu ako naložiť s rebelmi.
 
Podľa povesti kráľ Ramiro poslal k svojmu starému mentorovi do kláštora San Ponce de Tomeras posla s prosbou o radu ako naložiť s rebelmi. Posol bol uvedený do kláštornej záhrady, v ktorej starý mních strihal kvety ruží, ktoré sa vypínali nad ostatnými, a následne bol odoslaný späť k panovníkovi. Ten,Panovník potompo čovypočutí vypočulposlovho poslovo rozprávanie,rozprávania pozval poprednú šľachtu k svojmu dvoru s tým, že ich chce požiadať o pomoc s vybudovaním zvonu, ktorého hlas by bolo počuť po celom kráľovstve. Ako šľachtici prichádzali do sály, boli postupne popravovaní a ich hlavy rozvešané do kruhu symbolizujúceho zvon; hlava najvýznačnejšieho z rebelov potom prišla do stredu ako srdce zvonu. Zvesť o tomto "zvone" sa naozaj čoskoro rozšírila do celého Ramirovom panstve a prinútila ostatných vzbúrencov k ukončeniu odporu.
 
Po získaní pápežského [[Dišpenz|Dišpenza]] sa Ramiro roku [[1135]] oženil s Agnes z Poitou a z tohto manželstva o rok neskôr vzišla jediná dcéra Petronila. Tú otec vzápätí zasnúbil s barcelonským grófom [[Ramon Berenguer IV. (Barcelona)|Ramonom Berenguer IV.]] a [[13. november|13. novembra]] 1137 zveril novomanželovi správu kráľovstva. Ramirov zať sa tak stal faktickým vládcom personálnej únie Aragónska a [[Barcelona|Barcelony]] (Katalánsko) s titulom aragónského kniežaťa. Ramiro sa vrátil späť k cirkevnému spôsobu života, odobral sa do ústrania kláštora [[Kláštor San Pedro el Viejo|San Pedro el Viejo]] v Huesce, kde po rokoch tiež zomrel a bol pochovaný.
75 343

úprav