Verzia z 07:00, 22. júl 2019 upraviť Tatransky (diskusia \| príspevky) 4 530 editací d vymazanie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:34, 2. november 2019 upraviť vrátiť Pescan (diskusia \| príspevky) 34 017 editací d typografia Ďalšia úprava →
Riadok 41: == História == Obec sa vyvinula zo sezónneho majera [[Lendak\|lendackého]] veľkostatku. Poľany a hole okolo majera spásali stáda neďalekých podtatranských obcí. Roku [[1759]] založili majitelia veľkostatku Horváthovci z [[Plaveč (okres Stará Ľubovňa)\|Plavča]] železné huty a hámre v Javorine. Zamestnanci železiarní a uhliari, ktorí podnik zásobovali dreveným uhlím z blízkych lesov, boli prví stáli obyvatelia Javoriny. Pred rokom 1879 javorinský chotár s obcou Lendak vlastnila rodina Salomonovcov. Železné štôlne v [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)\|Javorovej doline]] už neprinášali veľa úžitku, ale aj napriek tomu Salomonovci v roku 1837 železiarsky podnik rozšírili. Pokus o zintenzívnenie výroby železa bol márny. Drahý a náročný dovoz rudy zo vzdialenejších špišských a gemerských baní viedol k úpadku a k likvidácii podniku. Preto železiarne prebudovali na lepenkárne a po šesťdesiatročnej prevádzke zrušili. V roku 1879 od Salomonovcov odkúpil ich majetky [[Christian Hohenlohe]].<ref>Časopis Vysoké Tatry. In: Bohuš, Ivan: Jubilejné čriepky 1997, roč. XXXVI, čís.2/1997, s. 4.</ref> V rokoch [[1789]]{{--}}1936 patrila javorinská oblasť aj s dedinou pruskému kniežaciemu rodu Hohenlohe. Pretvoril Javorinu na lesnícku osadu a sídlo tatranských a tokajských častí svojho veľkostatku. Založil tu zverník a nechal si tu vybudovať poľovnícky kaštieľ. V roku [[1936]] prešlo javorinské panstvo do vlastníctva [[Prvá česko-slovenská republika\|československého štátu]] a dnes tvoria značnú časť obyvateľstva zamestnanci Štátnych lesov TANAPu a ľudia pracujúci v cestovnom ruchu.<ref>Bohuš Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8</ref> V predvečer 2. svetovej vojn [[Poľsko]] v dôsledku [[Mníchovská dohoda\|Mníchovskej dohody]] a [[Prvá viedenská arbitráž\|Viedenskej arbitráže]] obsadilo severné časti Slovenska okolo [[Suchá Hora\|Suchej Hory]], [[Hladovka (okres Tvrdošín)\|Hladovky]] a Javoriny, ako aj územie okolo [[Lesnica\|Lesnice]] v [[Pieniny\|Pieninách]], malé územia okolo [[Skalité]]ho a tiež malé územia okolo hraníc (oficiálne získali tieto územia 1. novembra 1938). Riadok 55: Princ, generál, politik, bol vlastník pozemkového vlastníctva v Dolnom a Hornom Sliezsku a v Maďarsku, vrátane Tatier. Ako priemyselník Horného Sliezska mal v roku 1912 ročný príjem 7 miliónov mariek a imanie 151 miliónov mariek, čím bol jedným z najbohatších nemeckých šľachticov. Oženil sa s Otýliou, vojvodkyňou Lubraniec – Dąmbski. Absolvent rytierskej školy v Legnici (vtedy Liegnitz) neďaleko [[Vroclav]]iu (vtedy Breslau) v Sliezsku, absolvent právnickej fakulty univerzity v [[Bonn]]e, generál major pruskej armády a najlepší podnikateľ svojho rodu, odkúpil v roku 1879 od Salomonovcov časť Dunajeckého panstva – [[Nedeca]] a to oblasť Javoriny a [[Lendak]]u za pol milióna korún. V rokoch [[1895]] až 1898 k tomu prikúpil od Mariássyovcov [[Vyšné Hágy]] s priľahlou [[Batizovská dolina\|Batizovskou]], [[Štôlska dolina\|Štôlskou]] a [[Mengusovská dolina\|Mengusovskou dolinou]]. Jeho majetok tu dosiahol 15 tis. ha prevažne lesnej pôdy, na ktorej choval poľovnú zver. V rokoch 1889 až 1902 sa snažil o odkúpenie a obhájenie nároku na [[Dolina Rybiego Potoku\|dolinu Rybieho potoka]] s Rybím plesom, dnes [[Spor o Morské oko\|Morským okom]], avšak neuspel. Okrem iných mal majetky i v Nemecku (Hohenlohe Werke A.G.), v Sliezsku v baniach a hutách okolo 10 000 pracovníkov, v Uhorsku vinice v Bodrogkeresztre, lesy a polia v Somogyszobe, vinice v Zemplíne, lesy v [[Malé Karpaty\|Malých Karpatoch]], polia a liehovar v [[Krížová Ves\|Krížovej Vsi]] a odkúpené Salomonovské majetky. V Javorine zriadil pekáreň, v ktorej sa piekol "chlieb" pre zver z rôznych dovážaných komponentov. Po desiatich rokoch chovu a hájenia zveri začal poľovať. Na poľovačkách sa zúčastňovala aristokracia z celej Európy. Za 22 rokov padlo na území veľkostatku oficiálne 252 kusov čiernej, 251 srnčej a 52 jelenej zveri, 194 [[Kamzík vrchovský tatranský\|kamzíkov]], 11 medveďov, 34 rysov, 251 líšok, 838 zajacov, 13 jazvecov, 274 kún, 34 lasíc, 54 tchorov, 150 vydier, 50 hlucháňov, 3 tetrovy, 54 orlov skalných, 19 orlov krikľavých a tisícky kusov rôznych iných zvierat. Maximálna poľovnícka aktivita bola v rokoch 1896 až 1900. Hohenlohe veľmi rád strieľal kamzíkov. Prvé tri kusy zastrelil 3. septembra 1879 na Muráni. Najaktívnejšie sa na ne poľovalo v rokoch 1886, 1895 a 1900, kedy zastrelil 121 capov a 73 kôz. Stávalo sa, že zabil 5 kamzíkov za deň.<ref>Časopis Vysoké Tatry, In. Bohuš, Ivan: Posúďte, bola to ochrana zveri?, roč. XXV, číslo 3/1986, s. 18.</ref> Riadok 88: [http://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/poliaci-8.htm/ Poľská menšina na Slovensku ] [http://www.vysoketatry.com/obce/lpolana/lpolana.html/ Lysá Poľana] * [http://www.vysoketatry.com/obce/podspady/podspady.html/ Podspády] == Galéria == <gallery> Súbor:Slovakia Tatranska Javorina 66.JPG\| Prevládajúca architektúra obydlí v T. Javorine Súbor:Slovakia Tatranska Javorina 53.JPG\| Javorinská príroda Súbor: Slovakia Tatranska Javorina 24.JPG\| Bývlé rekreačné zariadenie pre najvyšších predstaviteľov Československej komunistickej strany Súbor:Slovakia Tatranska Javorina 31.JPG\| Bývalý bungalov generálneho tajomníka ÚV KSČ. Súbor:Slovakia Tatranska Javorina 55.JPG\| Cintorín, kde je pochovaný kniežací pár Hohenlohe Súbor:Slovakia Tatranska Javorina 72.JPG\| Javorinský zrubový dom </gallery>

Tatranská Javorina: Rozdiel medzi revíziami