Šelpice: Rozdiel medzi revíziami

Obec Šelpice leží {{km|6|m}} severozápadne od krajského mesta Trnavy. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu.

Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa [[Václav]]a z roku [[1249]], ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v [[Tišnov]]e. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]], ktorý dala postaviť okolo roku [[1230]] kráľovná Konštancia, manželka [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]] V Michalskom týždni [[1530]] obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji [[1539]] noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku [[1777]] mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku [[1831]] vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch.

Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – [[Česká cesta]], ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou. V roku [[1994]] pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát.