Chladivo: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 744 bajtov ,  pred 1 rokom
dokončenie
(pracuje sa.)
(dokončenie)
{{Pracuje sa}}
[[Obrázok:Heidelberg - Max-Planck-Institut für Kernphysik - Laboratorium - Flüssigstickstoff.JPG|náhľad||Tekutý dusík]]
[[Obrázok:Fázový diagram.GIF|náhľad||Fázový diagram hélia]]
'''Chladivo''' alebo '''chladiaca látka''' či '''chladiace médium''' je látka, ktorou sú naplnené [[Chladiace zariadenie|chladiace zariadenia]] alebo chladiace okruhy zariadení.
#Chladivo v chladiacich zariadeniach ([[tepelné čerpadlo]], [[chladiaci stroj]]) podstupuje [[Termodynamika|termodynamický]] chladiaci cyklus. Podľa typu chladiaceho cyklu resp. tepelných podmienok môže byť trvalo v [[Plyn|plynnom stave]], podstupovať prechod medzi plynným, [[Para|parným]] a [[Kvapalina|kvapalným]] stavom, alebo byť [[Absorpcia (chémia)|pohlcované]] a vypudzované inou látkou.
#Chladivo v chladiacich okruhoch len prenáša [[teplo]] z miesta s vyššou [[Teplota|teplotou]] na miesto s nižšou teplotou. V závislosti od typu chladiva a tepelných a tlakových podmienok v okruhu môže byť v plynnej, alebo kvapalnej fáze.
* [[Freón|Freóny]] - boli populárne koncom 20.storočia, neskôr pre ich účinok na ozónovú vrstvu celosvetovo zakázané.
* Ďalšie chladivá sú napríklad [[oxid uhličitý]], niektoré [[uhľovodíky]], [[metylpropán]], [[dimetyléter]] ...
Zdroje pre kapitolu: <ref name=TD></ref> <ref name=S4>{{citácia knihy | meno = Jaroslav | priezvisko = Tomášek | spoluautori = a kol. | titul = Stroje. Pre 4. ročník SPŠS. | vydavateľ = Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, n.p. | miesto = Bratislava | rok = 1967 | počet strán = 450 }} </ref>.
 
==Chladivá chladiacich okruhov==
Chladivá v chladiacich okruhoch zabezpečujú chladenie zariadení, ktoré pri svoje práci teplo vytvárajú a pomáhajú tak udržiavať optimálny tepelný režim daného zariadenia. V týchto prípadoch dosahuje pracovná teplota chladeného zariadenia vyššie teploty, ako je teplota okolia, preto je odvádzanie tepla poháňané prirodzeným rozdielom teplôt. Takýmito zariadeniami sú napríklad [[Tepelný motor|tepelné motory]], [[Spaľovací motor|spaľovacie motory]], [[Jadrový reaktor|jadrové reaktory]]. Chladivo je potrebné vybrať s ohľadom na pracovnú teplotu zariadenia, teplotu okolia a iné špecifické podmienky.
 
===Plynné chladivá===
Pri chladení jadrových reaktorov sa využívajú ako plynné chladivá [[oxid uhličitý]], [[dusík]] a [[hélium]].
 
===Kvapalné chladivá===
{{Hlavný článok|chladiaca kvapalina}}
Kvapalné chladivá sa nazývajú aj chladiace kvapaliny. Často používanou kvapalinou je [[voda]], resp. [[destilovaná voda]]. Je vhodná pre zariadenia pracujúce pri teplote do 100°C v prostrediach, kde sa nedosahujú príliš vysoké záporné teploty. Ak sa použije pretlakový chladiaci systém, teploty zariadenia môžu byť aj vyššie. Používa sa aj v chladiacich okruhoch jadrových reaktorov avšak pod vysokým tlakom okolo 14 MPa. Ďalším kvapalným chladivom reaktorov je [[ťažká voda]]. Ďalšou častou kvapalnou chladiacou látkou sú [[Olej (všeobecne)|oleje]].
 
===Tuhé chladivá===
Ako tuhé chladivá sa používajú tzv. tekuté kovy, ktoré majú relatívne nízku [[Teplota topenia|teplotu topenia]]. Patria sem [[draslík]] a [[sodík]]. Využívajú sa na chladenie jadrových reaktorov.
 
Zdroje pre kapitolu: <ref name=S4></ref>.
 
==Špeciálne využitie chladív==
Pre niektoré zvlášť teplotne zaťažené súčiastky sa využíva ich špeciálna konštrukcia. Nevytvorí sa chladiaci okruh, ale chladivo je zakomponované v dutine vo vnútri súčiastky. Pri pohybe súčiastky sa chladivo v dutine pohybuje a pomáha prenášať teplo z tepelne exponovanej časti do menej zaťažených častí, resp do častí, z ktorých je možné telo ďalej odviesť. Príkladom sú duté [[výfukový ventil|výfukové ventily]] s dutinou čiastočne vyplnenou sodíkom. Pri pracovnej teplote je sodík tekutý a odvádza teplo z taniera ventilu, ktorý je vystavený horúcim spalinám k jeho drieku, ktorý je možné cez vedenie ventilu v [[Hlava valcov|hlave valca]] dobre chladiť.<ref name=MoZA> {{citácia knihy | meno = Julius | priezvisko = Mackerle | titul = Motory závodních automobilů | vydavateľ = SNTL a Alfa (spoločné vydanie) | miesto = Praha, Bratislava | rok = 1980 | počet strán = 196 | jazyk = český}}</ref>
 
== Referencie ==
7 797

úprav