Chvojnická pahorkatina: Rozdiel medzi revíziami

| website =

}}

'''Chvojnická pahorkatina''' je geomorfologický celok na západnom Slovensku, na [[Záhorie|Záhorí]]. Je súčasťou podsústavy [[Panónska panva]], provincie [[Západopanónska panva]], subprovincie [[Viedenská kotlina]] a oblasti [[Záhorská nížina]]. V starších deleniach sa zaraďovala pod [[Západné Karpaty]] ([[Myjavská pahorkatina|Myjavskú pahorkatinu]]).

 

[[Obrázok:Podbranc.jpg|thumb|right|Pohľad na Senickú pahorkatinu]]

Na juhu a západe hraničí s [[Borská nížina|Borskou nížinou]], na severozápade s [[Dolnomoravský úval|Dolnomoravským úvalom]], na severovýchode s [[Biele Karpaty|Bielymi Karpatmi]] a na východe s [[Myjavská pahorkatina|Myjavskou pahorkatinou]]. Na severe prebieha [[česko]]-slovenská štátna hranica.

 

Chvojnická pahorkatina sa člení na štyri geomorfologické [[podcelok (geomorfológia)|podcelky]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-25| miesto = Bratislava }}</ref>

 

Najvyšším vrchom je [[Zámčisko (vrch v Chvojnickej pahorkatine)|Zámčisko]] (434,1 m n. m.) v rovnomennom [[Zámčisko (geomorfologický podcelok)|podcelku]].

 

 

[[Obrázok:Zamcisko1.jpg|thumb|right|Pohľad na [[Zámčisko (geomorfologický podcelok)|Zámčisko]]]]

Povrch nie je veľmi členitý, od poslednej ľadovej doby (würm) je modelovaný západnými vetrami, ktoré tu naviali mohutné pokrovy spraší a sprašových hlín. Vyskytujú sa tu tiež pieskové presypy, pričom piesky sú nevápnité, nezadržiavajú vody a ťažko sa na nich utvára humus. Riekami modelovaný reliéf sa vyskytuje v centrálnej časti, najmä v podcelku [[Zámčisko (geomorfologický podcelok)|Zámčisko]].

 

 

[[Obrázok:Chvojnica 2.jpg|thumb|right|[[Chvojnica (prítok Moravy)|Chvojnica]]]]

 

Celá oblasť patrí do povodia [[Morava (rieka)|Moravy]]. Územie odvodňujú jej prítoky: [[Myjava (rieka)|Myjava]] s [[Teplica (prítok Myjavy)|Teplicou]], [[Chvojnica (prítok Moravy)|Chvojnica]] a [[Unínsky potok]]. Umelé vodné plochy zahŕňajú vodné nádrže [[Petrova Ves (vodná nádrž)|Petrova Ves]], [[Radošovce (vodná nádrž)|Radošovce]], [[Skalický rybník]], [[Búdkovianske rybníky]], vodná nádrž [[Kunov (vodná nádrž)|Kunov]], [[Koválov (vodná nádrž)|Koválov]] a iné menšie.

 

 

Minerálne vody vyvierajú v okolí [[Koválov|Koválova]] a [[Smrdáky|Smrdákov]]. Sú to sírovodíkové slané alkalické jódové minerálne vody s mineralizáciou 2 633 mg/kg, s teplotou 12,5 °C a s enormne vysokým obsahom aktívnej síry (najsilnejšie sírovodíkové pramene v Európe).

 

Väčšinu územia zaberajú [[hnedozem]]e pseudoglejové a luvizemné, západnú časť pokrývajú [[kambizem]]e dystrické a [[regozem]]e na viatych pieskoch. Z juhu zasahujú [[čiernica|čiernice]] typické a glejové a miestami [[luvizem]]e utvorené na nive [[Myjava (rieka)|Myjavy]]. Z pôdnych druhoch prevažujú pôdy ľahké, piesočnaté a hlinito-piesočnaté.

 

[[Obrázok:Teucrium chamaedris.jpg|thumb|right|[[Hrdobarka obyčajná]]]]

 

Najväčšie plochy [[vinohrad]]ov sú v oblasti medzi [[Skalica (mesto)|Skalicou]], [[Mokrý Háj|Mokrým Hájom]], [[Prietržka|Prietržkou]] a [[Vrádište|Vrádišťom]] a na okrajových svahoch [[Zámčisko (geomorfologický podcelok)|Zámčiska]]. Vinohrady sú súčasťou [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť|Malokarpatskej vinohradníckej oblasti]].

 

[[Obrázok:Mustela erminea SK 02.jpg|thumb|right|Hranostaj]]

Oblasť je súčasťou zóny stepí, provincie [[Panónska panva]], [[Západopanónska panva|Západopanónskej subprovincie]] a Dyjsko-moravského obvodu. Vyskytuje sa tu množstvo teplomilných druhov, najmä [[hmyz]]u: koníky, kobylky, [[modlivka zelená]], chrúst mramorový, [[cikáda viničná]], húseničiar poľný. Z cicavcov tu žijú napr. [[diviak lesný]], [[srnec lesný]] a [[daniel škvrnitý]].

 

Do geomorfologického celku zasahuje výbežok [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] na severe. Nachádza sa tu päť chránených území. [[Chvojnica (prírodná pamiatka)|Prírodná pamiatka Chvojnica]] bola vyhlásená v roku 1991 na ploche 31,65 ha. Ochraňuje sa riečka [[Chvojnica (prítok Moravy)|Chvojnica]] ako najzachovalejší vodný tom západnej časti [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] a priľahlého územia. Nachádzajú sa tu biotopy teplomilnej pahorkatinnej vodnej fauny a hodnotné brehové porasty, ako krajinotvorný a ekostabilizačný prvok. Prírodná pamiatka [[Chropovská strž]] vyhlásená v roku 1993 na výmere 47,66 ha. Územie predstavuje ukážku vývoja podhorských oblastí od treťohôr až po súčasnosť. Zahŕňa tri opustené lomy, v ktorých sa nachádzajú náleziská skamenených pozostatkov živočíchov z poslednej morskej transgresie. [[Veterník (prírodná rezervácia)|Prírodná rezervácia Veterník]] bola vyhlásená v roku 1983 na ploche 18,5 ha. Ochraňujú sa lesostepné spoločenstvá s borovicou čiernou na svahoch, ktoré budujú hrubozrnné vápnité piesky, pieskovce a zlepence. Je miestom výskytu viacerých chránených a zriedkavých druhov rastlín a hniezdiskom chránených druhov vtákov. Chránený areál [[Búdkovianske rybníky]] bol vyhlásený v roku 1994 na ploche 14,07 ha. Územie tvorené skupinou menších rybníkov, predstavuje refúgium výskytu viacerých chránených a ohrozených druhov vodných a močiarnych živočíchov. Chránený areál [[Petrova Ves (vodná nádrž)| Vodná nádrž Petrova Ves]] bol vyhlásený v roku 1996 na ploche 34,80 ha. Patrí medzi významné ornitologické lokality Slovenska s výskytom viacerých chránených, vzácnych a ohrozených hniezdiacich aj migrujúcich druhov vtáctva.

 

Na území geomorfologického celku leží intravilán 25 obcí a 2 mesta. Čiastočne tu ležia ďalšie 3 mestá a 1 obec. Všetky obce a mestá sú súčasťou okresov [[Senica (okres)|Senica]] a [[Skalica (okres)|Skalica]]. Ide o tieto obce:

{{Stĺpce|2|

}}

 

a okrajovo tiež:

 

== Referencie ==

 

== Zdroje ==

 

== Iné projekty ==