William James: Rozdiel medzi revíziami

'''William James''' (* [[11. január]] [[1842]], [[New York (mesto)|New York]] – † [[26. august]], [[1910]]), Chocorua, [[New Hampshire]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[filozof]], jeden z hlavných predstaviteľov a priekopníkov [[pragmatizmus|pragmatizmu]]. James bol profesorom [[fyziológia|fyziológie]], [[psychológia|psychológie]] a filozofie na [[Harvard University|HarvardskejHarvardovej univerzite]], bol prvým americkým filozofom svetového mena.

Podľa Jamesa je metóda filozofie správna vtedy, keď jej závery sú prakticky užitočné. Rozdiely medzi jednotlivými, hoci aj protikladnými teoriamiteóriami sú len verbálne, ak tieto teorieteórie vedú k prakticky užitočným záverom.

Predmetom poznania je skutočnosť dostupná zmyslom v podobe predstavy, zodpovedajúca vzťahom medzi vecami, vyvorenávytvorená ľuďmi alebo zdedená v podobe presvedčení a názorov. Každá z týchto podôb skutočnosti je dielom človeka, ktorý si ich vytvára pre vlastné potreby. Skutočnosť teda nie je niečo uzavreté ani ukončená, ale skladá sa z neurčeného množstva jednotiek alebo faktorov, stále sa mení, rozširuje a zdokonaľuje pod vplyvom činnosti človeka. Každý jav či fakt je v nejakom vzťahu s iným javom alebo faktom. Niet nijakého izolovaného jestvovania -– duch je len čímsi relatívne duchovným, hmota len čímsi relativnerelatívne hmotným.

* [[1842]] -– Jamesov myšlienkový vývin je do značnej miery poznamenaný vplyvom otca, vzdelanca, spisovateľa a súčasne vyznávača náboženského mysticizmu. Záujem o náboženskú problematiku ostáva stredobodom Jamesovej pozornosti po celý život.

* na americkej pôde rodina pevne zakotvuje až vtedy, keď sa natrvalo usadzuje v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] a James začína štúdium na HarvardskejHarvardovej univerzite; dobrodružná povaha núti mladého Jamesa prerušovať štúdium.

* [[1865]] -– účasť na expedícii vedenej Agassizom v oblasti Amazonky.

* [[1867]] -– dlhší pobyt v Nemecku, kde sa čiastočne lieči a čiastočne študuje a nadväzuje známosti s predstaviteľmi európskej vzdelanosti.

* [[1872]] -– James začína svoju vedeckú dráhu na HarvardskejHarvardovej univerzite prednáškami z fyziológie.

* [[1876]] -– James prednáša psychológiu.

* [[1890]] -– uverejnenie dvojzväzkových ''The Principles of Psychology'' (Princípy psychológie); pozornosť vzbudzuje najmä jeho teória prúdu vedomia a učenie o viscerálnom pôvode emócií (James-Langeho teória).

* [[1897]] -– stáva sa oficiálnym predstaviteľom americkej filozofie, keď ho menujú za profesora filozofie na HarvardskejHarvardovej univerzite. K filozofii Jamesa prilákala atmosféra boja, ktorý sa v jeho dobe odohrával medzi stúpencami absolútneho idealizmu Bradleyho a transcendentalizmu J. Roycea na jednej strane a stúpencami empirickej, anti-racionalistickej filozofie na strane druhej. Do arény filozofického boja vstupuje ako odporca metafyziky, substanciálnej filozofie a ako propagátor pluralizmu a aktivizmu. V tomto roku vychádza jeho prvá filozofická práca, zbierka esejí ''The Will to Believe'' (Vôľa veriť), ktorá skúma otázky náboženskej viery, morálnych princípov, slobody a determinizmu.

* [[1902]] -– vychádza práca ''The Varieties of Religious Experience'' (Rozmanitosť náboženskej skúsenosti), ktorá sa z psychologického a filozofického hľadiska zaoberá opäť náboženskou problematikou.

* [[1907]] -– vychádza Jamesovo hlavné filozofické dielo ''Pragmatism''; zahrňuje jeho prednášky na Columbijskej univerzite. Týmto dielom sa začína popularita [[pragmatizmus|pragmatizmu]] a jeho propagácia ako prvého čisto amerického príspevku do dejín filozofického myslenia.

* [[1909]] -– vychádza Jamesova filozofická práca ''A pluralistic Universe'' (Pluralistický svet); James tu útočí na metafyzický monizmus a stavia proti nemu koncepciu sveta otvoreného pohybu, zmenám, sveta ako bojiska rozmanitých síl, tendencií a pohybov.

* [[1911]] -– vychádzajú ''Some Problems of Philosophy'' (Niektoré problémy filozofie).

* [[1912]] -– vychádza dielo ''Essays in Radical Empiricism'' (Eseje o radikálnom empirizme), v ktorom James obhajuje krajný senzualizmus tvrdiac, že predmetom zmyslovej skúsenosti sú nielen predmety okolo nás, ale aj vzťahy medzi nimi.