Společnost česko-slovanská (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d úprava citácií |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 37:
| kapitola =
| strany = 412
}}</ref>, '''Spoločnosť řeči a literatury československé'''<ref name="ESS">Spoločnosť česko-slovanská. In: [[Karol Rosenbaum|ROSENBAUM, Karol]] ed. ''[[Encyklopédia slovenských spisovateľov]] 2. zväzok: P - Ž''. 1. vyd. Bratislava: [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1984.</ref>, '''Spoločnosť reči a literatúry československej/česko-slovenskej/českoslovanskej/česko-slovanskej''', '''Literárna jednota''' <ref name="ESS"/>, '''Jednota mládeže'''<ref name="ESS"/>, '''Spoločnosť/Společnost česko-slovenská''', '''Spoločnosť českoslovanská/československá'''<ref>Škvarna et al.: ''Lexikón slovenských dejín'', 1997</ref>, '''Česko-slovanská spoločnosť'''; slovo „slovanský“ v tom čase znamenalo hlavne to, čo dnes označujeme ako „slovenský“) bol samovzdelávací spolok študentov pri bratislavskom [[Evanjelické lýceum (Bratislava, Vranovská 2)|evanjelickom lýceu]] v rokoch 1829 - 1837 s pôvodnou úlohou zdokonalovať sa v materinskom jazyku.
Spolok v roku [[1829]] založili [[Karol Štúr]], [[Samo Chalupka]], [[Daniel Lichard]] a [[Samuel Godra]]. Na jeho čele bol formálne profesor lýcea, fakticky bol na čele študent zvolený ako podpredseda. Spoločnosť vyučovala a vzdelávala členov v materinskom jazyku. V roku 1834 sa jeho charakter čiastočne zmenil v tom zmysle, že prevzal vedúcu úlohu slovenského národného obrodenia a začal rozvíjať slovenskú národnú kultúru (v zmysle [[romantizmus|romantických]] myšlienok). Vrchol činnosti dosiahla v rokoch 1835 až 1837, keď bol jej podpredsedom [[Ľudovít Štúr]]. Spoločnosť vtedy mala 120 členov, do popredia spolku sa dostali národné a politické otázky, členovia sa nadchýnali slovanskou vzájomnosťou, organizovali vychádzky napr. na Devín (24.4.1836), vydali almanach Plody ([[Plody zboru učenců řeči českoslovanské prešporského]]), na zasadnutiach prednášali vedecké prednášky a básne a podobne.
| |||