Verzia z 21:05, 11. november 2019 upraviť Ladislav Hollý (diskusia \| príspevky) 42 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:05, 11. november 2019 upraviť vrátiť Ladislav Hollý (diskusia \| príspevky) 42 editací Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 21: }}</ref>, ktorým cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)\|Jozef II.]] vyhlásil obmedzenú náboženskú slobodu a občiansku rovnoprávnosť pre stúpencov evanjelického, augsburského (luteránskeho), reformovaného helvétskeho (kalvínskeho) a pravoslávneho (ortodoxného) vyznania s rímskymi katolíkmi. Dôvodom bola najmä snaha podporiť hospodársky rozvoj krajiny využitím potenciálu aj stúpencov nekatolíckych náboženstiev. Týmto patentom sa prakticky skončila [[protireformácia]] v [[Habsburská monarchia\|Habsburskej monarchii]]. Stúpenci týchto vyznaní mohli vlastniť majetok, venovať sa remeslám, stať sa občanmi miest, získať akademické hodnosti a zastávať verejné funkcie. Na chrámy týchto vyznaní sa zo začiatky vzťahovali určité obmedzenia ako zákaz vchodov z hlavnej ulice alebo námestia ale tie boli čoskoro zrušené. <ref>{{Citácia knihy\|priezvisko=Kónya\|meno=Peter\|titul=\|vydanie=\|vydavateľ=Citadella\|miesto=Bratislava\|rok=2014\|isbn=978-80-89628-59-9\|strany=432}}</ref> Avšak katolícke náboženstvo naďalej zostalo jediným verejným a štátnym náboženstvom. Táto problematika bola upravená celou sériou patentov a nariadení, ktoré upravovali problematiku tolerancie rozdielne pre rôzne krajiny monarchie. K patentu vznikol aj rad vykonávacích nariadení. Isté výnimky umožňujúce obmedzený výkon nekatolíckeho náboženstva v určitých miestach existovali už predtým (napr. v [[Sliezsko\|Sliezsku]]). Tolerančný patent sa nevzťahoval na [[Aš]]sko.

Tolerančný patent: Rozdiel medzi revíziami