Malatya (súčasné mesto): Rozdiel medzi revíziami

|footnotes=}}

 

 

Súčasné mesto bolo založené v roku [[1838]], no história pôvodného mesta siaha až do staroveku. Dnes je mesto významný železničný spoj a priemyselné centrum v oblasti. Výroba v meste sa zameriava najmä na výrobu textilu, cukru a cementu. Významné je aj miestne poľnohospodárstvo a v blízkosti sa nachádzajú aj zdroje [[chróm]]u, [[Olovo|olova]] a [[Meď|medi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malatya {{!}} Turkey|url=https://www.britannica.com/place/Malatya|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2019-11-12|jazyk=en}}</ref> V meste sídli aj športový klub [[Malatyaspor]], či [[univerzita İnönü]]. Mesto a región je známy pre pestovanie [[Marhuľa obyčajná|marhúľ]] a najväčším vývozcom marhúľ na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World's largest apricot supplier Malatya, Yasaroglu Apricot CO.|url=http://www.yasarogluapricot.com/news/27/world%27s-largest-apricot-supplier-malatya.html|vydavateľ=www.yasarogluapricot.com|dátum prístupu=2019-11-13}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malatya: The Land of Apricots|url=https://www.skylife.com/en/2017-12/malatya-the-land-of-apricots|vydavateľ=Skylife|dátum prístupu=2019-11-13|jazyk=en|priezvisko=madebycat.com}}</ref> Asi 10{{--}}15% produkcie čerstvých marhúľ a 60{{--}}85% svetovej produkcie sušených marhúľ pochádza z Malatye.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://malatya.askdefine.com/|vydavateľ=malatya.askdefine.com|dátum prístupu=2019-11-13}}</ref> V meste sa od roku [[1978]] každoročne koná aj marhuľový festival.

 

== Dejiny ==

 

Za vlády cisára [[Justinián I.|Justiniána]] v roku [[575]] bolo mesto opevnené. Krátko na to však bolo mesto dobyté a vyplienené perzským veľkokráľom [[Husrav I.|Husravom I.]] Už v roku [[635]] na mesto zaútočili aj [[Arabská ríša|Arabi]], no dobyť sa im ho podarilo až v roku [[656]]. Keďže sa mesto nachádzalo v búrlivom byzantsko-arabskom pohraničí, tak sa v nasledujúcom období majitelia mesta viackrát menili. V polovici 8. storočia sa Arabi mesta zmocnili na dlhšiu dobu a udržali ho až do kampane [[Ján Kurkuas|Jána Kurkua]] v roku [[934]]. V roku [[976]] sa tu za byzantského proticisára prehlásil [[Bardas Skleros]].<ref name=":1">MELITENE In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=1336|priezvisko=|meno=|vydanie=}}</ref>