Slovenské Okolie

Slovenské Okolie alebo Okolie alebo Hornouhorské slovenské Okolie, nem. Oberungarischer slowakischer Distrikt, bol slovenský politický projekt samostatnej územnostprávnej jednotky v rámci Uhorského kráľovstva z r. 1861.

Vznik Okolia

Ak by Okolie existovalo ako oficiálne uznaná právna jednotka, znamenalo by to teritoriálne vymedzenie autonómneho slovenského územia už v druhej polovici 19. storočia. Požiadavku Okolia sformuloval Š. M. Daxner najprv vo svojom prejave na memorandovom zhromaždení, v zápätí bola zakotvená v Memorande národa slovenského. Neskôr bola požiadavka Okolia hlavným obsahom návrhu Privilegiálnej listiny, predloženej 12.12.1861 cisárovi Františkovi Jozefovi I. v prílohe k viedenskému memorandu. Okolie malo zahrnúť územia vtedajších stolíc Liptovskej, Oravskej, Trenčianskej, Turčianskej, Zvolenskej a slovenských častí stolíc Abovskej, Tekovskej a Turnianskej. V projekte nebola zhrnutá Zemplínska stolica. Stolice sa mali pretvoriť na 16 okresov. Okolie malo byť integrálnou súčasťou Uhorska, ale malo mať aj vlastný národný zastupiteľský orgán a vlastné správne a súdne orgány nižších stupňov. Hlavným mestom Okolia mala byť Banská Bystrica, správnym, úradným a súdnym jazykom slovenčina. Projekt v nových politických okolnostiach nadväzoval na ešte neurčitú predstavu z konceptu Marcového prosbopisu štúrovcov z r. 1849 o "Veľkokniežactve Slovenskom" ako o "Habsburskej korunnej krajine". V súvislosti s požiadavkou Okolia sa sformovali dve krídla vtedajšej slovenskej politiky, tzv. Stará škola slovenská a Nová škola slovenská. Projekt a požiadavka slovenského Okolia vytvorili zárodočnú predstavu Slovenska ako samostatného národného štátu.

Referencie

.